Mária Terézia

Pred tristo rokmi svetlo sveta uzrelo,

dieťa cisára španielskeho Karola IV.

Najvýznamnejšia to žena habsburskej dynastie,

kľúčová panovníčka v 18. storočí v Uhorskej politike.

Podobizeň Márie Terézie nájdeme všade,

ako rázny pohľad bledej okrúhlej tváre.

Rámujú ju drobné lokne, oči modré,

v nabubrených šatách v korpulentnej póze.

Ešte ako dievča sa dobrosrdečne veselila,

hrala, spievala, tancovala i zabávala.

Jazdu na koni i jazdecké turnaje mala v záľube,

pod dohľadom Jezuitov sa venovala výučbe.

V osemnástich rokoch uzavrela manželstvo plné lásky i úcty,

čo bolo prekvapivo vzácne u vtedajšej šľachty.

Ako silná katolíčka oplývala vysokým morálnym kreditom,

i keď jej manžel František sa flirtom s inými ženami nevyhol.

Za 19 rokov sa im narodilo 16 detí,

i v tom je nám vzorom, keď pôrodnosť sa u nás rúti.

Deti viedla k zbožnosti, vyžadovala poslušnosť,

mnohé sa stali osobnosti, užitočné pre spoločnosť.

V Prešporku - Pozsony - dnešnej našej Bratislave,

v roku 1741 konala sa jej korunovácia v sv. Dóme,

Uhorský prímas jej svätoštefánsku korunu na hlavu dal,

a po príchode do mesta zavládlo nadšenie - elán - aplauz.

S korunováciou panovníčka zdedila i problémy,

vtedajší stav monarchie bol zaostalý, ťarbavý.

Oslabená ekonomika, zanedbané spustnuté provincie,

nedostatočne pripravené vojsko – oj, a vojny začínajúce.

Chcela žiť v mieri - vyhnúť sa vojnovým konfliktom,

čo bolo v tých časoch príliš neľahkým problémom.

Tiež zákazmi, zaobchádzaním a tvrdou výchovou,

chcela - no neuspela - asimilovať Rómov.

Za 40 rokov jej vlády Tereziánske reformy obstáli,

v každej žitia oblasti, iniciovala pozdvihnutie krajiny.

Nariadila povinnú školskú dochádzku, zrušila mučenie,

zakázala mágiu, čarodejníctvo i hazard na kráľovskom dvore.

Vďaka jej osvietenosti život našich predkov sa zlepšil,

Slováci, môžeme byť hrdí, že náš hrad jej trón vlastnil.

Preto, z vďaky poďme, jej zbúrané súsošie obnovme,

a ulicu či námestie po najvzácnejšej panovníčke, nazvime.