Oj, láska naša, svieť nám, svieť!

Ój, láska naša - vec prešťastná,

pokoj i radosť nám prináša,

keď nám srdce láskou horí,

očarí nás - veď sme šťastní.

Čo z lásky vyviera, nikdy neuschne, 

dotvára v nás dielo prevzácne.

Stávame sa božími nástrojmi,

by sme druhým nehu priniesli.

Biblia nás všetkých prosí - vedie,

žite láskou - je to Božie prianie!

Ono nás to povedie v Bohu žiť,

večnosť si už prijať, život lahodiť.

Lásku vo svojom vnútri preciťujme,

reťaz lásky s inými utvárajme,

temné sily tak umlčíme - zničíme,

pokoj, spravodlivosť a mier zavládne.

Prinesie nám to Božie požehnanie,

staneme sa ľúbezné deti Božie.

Boh nás príjme do svojej náruče,

blahoslavení sa isto-iste staneme.

Oj,  ako nás milovala naša mamička,

keď nás kŕmila a učila od malička,

tešila jej milučké, malé detičky,

by láskou žiarili naše drobné očičky.

Nuž, čo najviac sa usmievajme, radujme,

bolesti, choroby si zmiernime - zhojíme.

Tím, čo nám ublížili, hneď odpusťme,

potom aj ťažkosti hravo zdoláme.

Láskou sa tešme - stále žiarme,

vzácne dary ovocia obdržíme,

priateľstvo nám vôkol  rozvinie,

šťastné nadšenie v nás rozkvitne.