Bodaj by sa všetci ľudia do neba dostali

Steblá trávy sa vo vánku prehýbajú,

spevavce spievajú v zime uspávanku.

Duša moja je ako pierko krehká,

prajem jej lásku - ona si to priamo žiada.

V duši mojej by chcel padať dážď,

nemôže - ja sa budem šťastím smiať.

Už som mal dosť rozliateho mlieka a plaču,

bolo hodne ponáhľania sa k boľavému svetu.

Víťazstvo nad trápením radostne zažívam,

do pokoja sa pri rozhodnutiach obliekam.

Do výziev dňa vstupujem s nadšením,

rozhodol som sa byť stále pokojným.

Myšlienkami minulosťou sa už netrápim,

strachom o budúcnosť sa netrýznim,

podaromnú pozornosť im nevenujem,

takto si rozvážne myseľ ukľudňujem.

Prestal som byť na seba prísny,

láskou a dobrom oplývam v každej chvíli.

Na život svoj hľadím s vďačnosťou,

zázraky sa mi stali bežnou súčasťou.

Srdce si, drahý Pán Ježiš, o Teba opieram,

údermi Tvojho srdca odvahu dostávam,

silu na ceste ku Kalvárii hojne prijímam,

boj nad satanom - s Tebou Ježiš vyhrávam.

Už vidím, čo som dosiaľ vôbec nevidel,

prežívam o čom som sníval - evanjelizujem.

Prosím, aby sa všetci ľudia do neba dostali,

a tu na zemi - sme spoločne, Boha chválili.  

Na skorý príchod Mesiáša sa pripravili,

do Kráľovstva Nebeského povolaní boli,

tam zažívali čarokrásnu nehu - radosť,

daj ó, Bože, nech prijmeme Tvoju svätosť.

Vypočuj nás, drahý Otče náš. Amen!