Srdce, 2021
166 x 35 x 35cm
Mateiál: sklo, 24karatové zlato, kardiostimulátor / kov, plast
Srdce (lat. cor nebo cardia – z gréc. καρδία, kardia) je dutý svalový orgán živočíchov s obehovým systémom, uložený v hrudníku, ktorý svojimi pravidelnými sťahmi zaisťuje obeh hemolymfy alebo krvi telom, a tým i prenos dýchacích plynov, živín, odpadových látok a ďalšie funkcie. Takto zhruba znie medicínsky popis srdca.
No toto slovo je viac, ako iba organ. Srdce je všeobecne symbolom lásky, náklonnosti či priateľstva, symbolom odvahy a energie. Slovo "Srdce" môže označovať tú najdôležitejšiu, centrálna časť nejakého väčšieho technického, alebo spoločenského systému (napr.: "srdce stroja", "srdce elektrárne", "srdce Európy" a pod.) Naši predkovia sa domnievali, že srdce je sídlom citu, mysle a duše. To, ale nie je možné vďaka dokázanému životu s umelým srdcom.
Objekt zodpovedá telesnej výške autorky a pozlátený kardiostimulátor je umiestnený presne na tom mieste, kde sa nachádzal v jej tele. Toto presné umiestnenie premieňa objekt na osobné ready-made – homage životu, jeho krehkosti a pominuteľnosti. Kardiostimulátor funguje ako marker skutočnej závislosti: predstavuje život predlžujúcu alianciu medzi organizmom a technológiou, ktorá umožňuje pokračovať v živote a zároveň odhaľuje krehkosť tela. Po uplynutí svojej určenej funkčnej životnosti sa zariadenie mení na biologický odpad, ktorý musí byť zlikvidovaný – radikálny paradox, ktorý presne pomenúva napätie medzi život zachraňujúcou funkciou a materiálnou konečnosťou.
Srdce reflektuje túto ambivalenciu: ukazuje srdce ako centrum hybridného systému, v ktorom je ľudská existencia a technické aparáty neoddeliteľne prepojené, a posúva vnímanie telesnosti tým, že technologickú závislosť zviditeľňuje ako konštitutívnu súčasť života, pričom zároveň odkazuje na pominuteľnosť, ktorá je vpísaná do každého pokroku.
Masse: 166 × 35 × 35 cm
Material: Glas, 24‑karätiges Gold, Herzschrittmacher (Metall, Kunststoff)
Das Werk Herz untersucht das Herz als biologisches Organ, technisches Knotenpunkt und symbolisches Zentrum menschlicher Existenz. Erweitert die medizinische Definition des Herzens als jenes Organs aus, das die Blutzirkulation und damit das Leben selbst gewährleistet, um eine symbolische und existenzielle Ebene.
Das Objekt entspricht der Körperhöhe der Autorin, der vergoldeter Herzschrittmacher ist exakt an jener Position angebracht, an der er sich in ihrem Körper befand. Diese präzise Platzierung verwandelt das Objekt in ein persönliches Ready-made – eine Hommage an das Leben, seine Zerbrechlichkeit und seine Vergänglichkeit.
Der Herzschrittmacher fungiert als Marker einer realen Abhängigkeit: Er steht für die lebensverlängernde Allianz zwischen Organismus und Technologie, die das Weiterleben ermöglicht und zugleich die Zerbrechlichkeit des Körpers offenlegt. Mit dem Ablauf seiner vorgesehenen Funktionszeit wird das Gerät zu biologischem Müll, der entsorgt werden muss – ein radikales Paradox, das die Spannung zwischen lebensrettender Funktion und materieller Endlichkeit präzise benennt.
Herz reflektiert diese Ambivalenz: Es zeigt das Herz als Zentrum eines hybriden Systems, in dem menschliche Existenz und technische Apparaturen untrennbar miteinander verwoben sind, und verschiebt die Wahrnehmung von Körperlichkeit, indem es die technologische Abhängigkeit als konstitutiven Bestandteil des Lebens sichtbar macht, während es zugleich auf die Vergänglichkeit verweist, die jedem Fortschritt eingeschrieben ist.