NÁŠ TRNAVSKÝ VÝSKUMNÝ TÍM

Náš tím sa skladá z členov Katedry pedagogických štúdií na Pedagogickej fakulte TU v Trnave, ktorá od r. 1998 zabezpečuje bakalársky a magisterský študijný program Učiteľstvo etickej výchovy, v ktorom doposiaľ absolvovalo viac ako 400 študentov. Program je koncepčne zameraný na prosociálne morálne formovanie mladého človeka (v intenciách prosociálnosti podľa D. Browna, D. Solomona, R. Rocheho Olivara, E. Stauba, N. Eisenbergovej, O. Lorenza a i.).

Intenzívne a systematické vedecké výskumy sme v tíme rozbehli približne pred desiatimi rokmi a odvtedy sa v ňom vystriedalo niekoľko vzácnych a ľudsky i odborne prínosných kolegov. Okrem pätice, ktorá tvorí jadro súčasného tímu, sa na bádaniach, na kurikulárnych transformáciách a na didaktických inováciách v praxi etickej výchovy zúčastňovali ďalší akademici: Blanka Kudláčová, Ivan Podmanický, Anna Sádovská, Jaroslava Gajdošíková Zeleiová, Peter Szeliga, Martin Dojčár, Peter Kusý a veľa študentov, doktorandov a partnerských učiteľov v bežných školách.

Dlhodobý kontinuálny výskum vytvára výskumnú líniu, ktorá bola podporená projektami VEGA (č. 1/0962/13, č. 1/0557/16, č. 1/0056/19; očakávame schválenie projektu č. 1/0143/23) a projektami KEGA (č. 004TTU­‑4/2020 a č. 009TTU-4/2022). Viaceré výhrady ku koncepcii etickej výchovy (napr. Grác, Gluchman) smerovali k jej nedostatočnej filozoficko-etickej ukotvenosti a poukazovali na absenciu empirických výskumov, ktoré by pomohli zorientovať sa v reálnej situácii vyučovania tohto predmetu na slovenských školách. Na tieto výhrady sme odpovedali v rámci riešenia uvádzaných projektov. Naše bádanie však nezostalo pri zdanlivo “apologetickom” úmysle.

Nazdávame sa, že filozoficko-etické analýzy etickej výchovy, ktoré sme poskytli, sú jedinečné svojím rozsahom i hĺbkou záberu, nielen v slovenských podmienkach (porov. monografie Podmanický, Rajský et al. 2014; Rajský, Podmanický et al. 2016; Rajský, Wiesenganger et al. 2018, 2021; Brestovanský 2019, 2020). Vo filozoficko-analytických častiach publikácií sme obsah pojmu „prosociálnosť“ podrobili konfrontácii s vybranými klasickými filozofickými a etickými doktrínami a rozbory sme prehĺbili o inšpirácie z dialogicko-personalistickej filozofie, fenomenológie priateľstva a starosti, ako aj o analýzu etiky cnosti s ohľadom na prosociálnu mravnú výchovu. Otvorili sme problém vzťahu výchovy k cnostiam a normativity, ako aj vzťahu cnosti a postavenia druhého v horizonte morality. Rôzne koncepty etiky cnosti, ako aj filozofie dialógu považujeme za dobrú a inšpiratívnu teoretickú bázu morálnej výchovy uskutočňovanej prostredníctvom výchovy k prosociálnosti. Hľadanie vzájomného súvisu medzi konaním pomoci a morálnosťou konajúceho poukazuje na nedostatočnosť tých etických konceptov, ktorých východiskom je človek ako individuálny subjekt (napr. deontologickej etiky alebo utilitarizmu). Vzťah k druhému totiž narúša sebestačnú autonómnosť jednotlivca a súčasne transcenduje reduktívnu teleologickú motiváciu konania. Doposiaľ sme dospeli k tézam, že a) odpovedanie na apel „tváre druhého“ (porov. E. Lévinas), ktorá zaväzuje morálny subjekt k zodpovednosti a starosti, má priamy súvis s kultivovaním jeho cnosti; b) rozvíjanie prosociálneho (neegoistického) nastavenia formujúcej sa osoby môže prispievať k budovaniu jej vlastného morálneho charakteru. Identifikovali sme rámce spoločného priestoru prosociálneho správania a vnútorného pohybu človeka k vlastnej morálnej výnimočnosti (cnosti). Filozofickej analýze sme podrobili proces morálneho uvažovania v kontexte cnosti fronésis a jej pedagogického rozvíjania. Uvedené výsledky teoreticko-filozofického výskumu otvárajú novú perspektívu výskumu, ktorá sa v medzinárodnom interdisciplinárnom vedeckom, ako aj prakticky výchovne zameranom diskurze etablovala v problematike výchovy charakteru. V dôraze na „výchovu charakteru“ v rámci vývinu morálnej výchovy je možné sledovať tzv. aretaic turn (obrat k cnostiam), ktorý bol zaznamenaný v etike druhej polovice 20. storočia. V dnes už zavedených koncepciách „výchovy charakteru“ sa ukazuje ich genetický súvis so súčasnou etikou cnosti. Táto interdisciplinárna filozoficko-pedagogická súvislosť však nebola dosiaľ dostatočne preskúmaná a podrobená dôslednej analýze, najmä v kontexte výchovy k prosociálnosti, hoci koncepcia etickej výchovy intuitívne s týmito východiskami počítala. Výskumný tím rozvinul filozofickú a pedagogickú koncepciu „prosociálneho morálneho charakteru“ na pozadí filiatickej etiky cnosti a filozofie dialógu.

Etická výchova je koncipovaná ako výchova charakteru na báze etiky cnosti a etiky starostlivosti s dôrazom na rozvoj prosociálneho správania a prosociálneho morálneho uvažovania. Dosiahnutie týchto cieľov vedie k prežívaniu životného naplnenia (v aristotelovskej terminológii k eudaimonii), ktoré je možné čiastočne reprezentovať psychologickými pojmami salutogénnej noodynamiky a životnej zmysluplnosti, vychádzajúcimi z logoteórie V. E. Frankla. Pokiaľ ide o empirické výskumy tímu, zrealizovali sme dlhodobý pedagogický experiment, vďaka ktorému sme mohli sledovať, analyzovať a vyhodnocovať trajektóriu rozvoja prosociálneho správania a prosociálneho morálneho uvažovania až na úroveň jednotlivca v celom kritickom období od 11-15 rokov (5. až 9. ročník ZŠ, štyri merania behom piatich rokov 2014-2018). Finálna batéria výskumných nástrojov zahŕňala: revidovaný dotazník prosociálneho správania v škole „PROS“ (Roche & Sol, 1998); dotazník prosociálneho morálneho uvažovania „PROM“ (Carlo & Eisenbergová, 1992); škálu pre hodnotenie etickej výchovy (Brestovanský, 2015); dotazník interakčného štýlu učiteľa (v úprave podľa Vašíčkovej, 2015); škálu životnej zmysluplnosti (Halama, 2002); dotazník klímy učiteľského zboru (Urbánek & Chvál, 2012) a metodiku pre zisťovanie hodnotových orientácií „PVQ-21“ (Schwartz, 2002). V rámci vácnásobného zberu dát sme získali unikátne výsledky vo výbere 343 – 577 žiakov a 177 učiteľov z 20 základných škôl. Medzi kontrolnou skupinou a experimentálnou skupinou neboli zaznamenané signifikantné rozdiely v zmene sledovaných premenných, no vo vnútri  samotnej experimentálnej skupiny sa rozvinulo široké spektrum dopadov etickej výchovy práve v závislosti od obľúbenosti etickej výchovy u žiakov (Brestovanský et al., 2016; Brestovanský, Rajský, & Podmanický, 2021). Tá zasa bola významne ovplyvňovaná interakčným štýlom učiteľa. Interakčný štýl učiteľa je tiež priamym prediktorom prosociálneho správania žiakov (Sádovská & Kusý, 2019) a rozvoja vyšších typov prosociálneho morálneho uvažovania žiakov (Brestovanský, 2020b). V súlade s jednou z hlavných hypotéz výskum preukázal signifikantné súvislosti medzi prosociálnym správaním a vnímaním životnej zmysluplnosti. V predikčnom modeli regresnej analýzy vysvetľovalo prosociálne správanie žiakov 6. ročníkov ZŠ 16% variancie životnej zmysluplnosti, pričom pridanie indexu obľúbenosti etickej výchovy posilnilo model na 25%. Možno uzavrieť, že tam, kde etickú výchovu realizuje kvalitný učiteľ s dobrým pedagogickým prístupom, jej obľúbenosť a následne dopad na správanie, morálne uvažovanie a prežívanie zmysluplnosti u žiakov rastie. Celý výskumný dizajn aj s čiastkovými výsledkami analýz sme publikovali vo viacerých knižných a časopiseckých publikáciách (Brestovanský, Kusý, & Adamkovič, 2016; Brestovanský, M., Gajdošíková Zeleiová, J. & Kusý, P., 2016; Brestovanský, 2016; Sádovská & Kusý, 2018; Brestovanský et al. 2022). Výzvou zostala priama didaktická podpora pre učiteľov, aby dokázali vystavať procesuálnu stránku etickej výchovy tak, aby zostávala vitálnou, kognitívnou a emocionálnou výzvou aj pre starších, kritickejších žiakov. Na túto výzvu výskumný tím zareagoval nadväzujúcim kvalitatívnym výskumným projektom, ktorý bol cielený na procesuálnu stránku etickej výchovy s dôrazom na fázu morálnej reflexie s podporou princípov dialogického vyučovania. Bol pilotne vyhodnocovaný proces morálnej hodnotovej reflexie prostredníctvom analýzy videonahrávok hodín ETV (Brestovanský 2019, 2020; Martincová 2020, 2021). Ako jeden z kľúčových problémov bol identifikovaný fakt, že etická analýza, ktorá je súčasťou hodiny ETV, vykazuje nízku podnetnosť (nefunkčnú senzibilizačnú/evokačnú fázu), následne povrchnú etickú analýzu a absentujúce prepojenie s reálnou morálnou praxou.

Ukazuje sa, že etické poznanie a úzko chápané kognitívne spôsobilosti žiakov nemajú exkluzívny dopad na celkové prežívanie morálnej skúsenosti a na harmonický prenos do ich eticko-morálnej praxe. Poznatky o medzere medzi etickým poznaním a morálnym konaním sú súčasťou klasických filozofických téz, no sú aj súčasťou súčasnej psychologickej diskusie o tzv. attitude-behavior gap, alebo intention-behavior gap, či KAP-gap (knowledge-attitudes-practice gap), v ktorej autori štúdií poukazujú na nutnosť iných integrujúcich činností (senzibilizácie, tréningu, dramatizácie, habitualizácie), ktoré môžu prispieť k integrite presvedčenia a konania participantov. Tejto medzere ako problému sa v rámci morálnej pedagogiky – na úrovni výskumov i na úrovni didaktických inovácií – chceme naďalej venovať. “Viaczložkový model” morálnej výchovy, ktorý navrhujú kolegovia z Jubilee Centre for Character and Virtues, University of Birmingham (UK) (medzi nimi aj naša hostka sympózia Liz Gulliford) je veľmi blízky nami rozvíjanému modelu prosociálnej výchovy charakteru, integrujúcemu morálne uvažovanie s morálnym prežívaním (cítením), nácvikom (učebným praktizovaním), transferom do mimoškolského prostredia a habituáciou (nadobúdaním trvalých spôsobov konania).

Vzhľadom na práve prebiehajúcu reformu štátneho kurikula vzdelávania na základných školách na Slovensku je našou ambíciou začleniť túto koncepciu do obnovených vzdelávacích štandardov.

Niektoré publikačné výstupy nášho tímu z uvedených výskumov

Knižné výstupy

BRESTOVANSKÝ, M. (2013) Pedagogika voľného času 2. Pedagogika zážitku a hra. Trnava: Trnavská univerzita.

BRESTOVANSKÝ, M. (2019). Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. ISBN 978-80-568-0143-7

BRESTOVANSKÝ, M. (2020b). Prosociálne morálne uvažovanie. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. ISBN 978-80-568-0277-9

Dojčár, M. (2017) Self­‑Transcendence and Prosociality. Frankfurt am Main: Peter Lang.

KUDLÁČOVÁ, B. (ed.) (2002) Etika a etická výchova v školách. Trnava: PdF TU v Trnave.

Kudláčová, B. (ed.) (2004) Etická výchova ako súčasť univerzitného vzdelávania. Trnava: PdF TU.

PODMANICKÝ, I. (2012) Teória a prax etickej výchovy 1. VŠ skriptá. Trnava: PdF TU.

PODMANICKÝ, I. – RAJSKÝ, A. et al. (2014) Prosociálnosť a etická výchova. Skúsenosti a perspektívy. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.

RAJSKÝ, A. – PODMANICKÝ, I. et al. (2016) Človek človeku. K prameňom etickej výchovy. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.

RAJSKÝ, A. – WIESENGANGER, M. et al. (2018) Pomoc druhému na ceste cnosti. K filozoficko-etickým aspektom prosociálnosti. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.

RAJSKÝ, A. – WIESENGANGER, M. et  al. (2021). Relationality in Education of Morality. Berlin: Peter Lang Verlag. ISBN 978-3-631-85264-4

Wiesenganger, M. – Katrincová, T. (2017) Mravná výchova v štátnom národnom školstve na Slovensku v rokoch 1918-1939. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.

Články v časopisoch, kapitoly v knihách

BRESTOVANSKÝ, M. (2008) Spätná väzba učiteľov etickej výchovy a z nej plynúce výzvy pre teóriu a metodiku predmetu. In: Pedagogická evaluace '08 / Sociália 2008.

BRESTOVANSKÝ, M. (2016) Prosocial Moral Reasoning and Behaviours: the Role of Ethics Education. In: Forum Pedagogiczne, (6)2, s. 293-308. Dostupné na http://czasopisma.uksw.edu.pl/index.php/fp/issue/view/38.

BRESTOVANSKÝ, M. (2020a). Meaning in Life and Ethical Education. Spitiruality Studies, 6(1), pp. 24-33.

BRESTOVANSKÝ, M., GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, J. & KUSÝ, P. (2016). Realizácia výskumu etickej výchovy a výskumné závery. In A. RAJSKÝ & I. PODMANICKÝ, eds., Človek človeku. K prameňom etickej výchovy. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis – VEDA SAV, ss. 194-265.

BRESTOVANSKÝ, M. – KUSÝ, P. – ADAMKOVIČ, M. (2016) Faktorová analýza testu prosociálneho morálneho uvažovania u 11-12 ročných žiakov základných škôl. In: Československá psychologie. 60(5), s. 455-467.

BRESTOVANSKÝ, M. – RAJSKÝ, A. – PODMANICKÝ, I. (2021). Ethical Education in Slovakia: Roots, Pedagogical Issues, and Research Findings. In Relationality in Education of Morality. Berlin: Peter Lang Verlag. S. 99-131 ISBN 978-3-631-85264-4

BRESTOVANSKÝ, M. – SÁDOVSKÁ, A. – KUSÝ, P. – MARTINCOVÁ, R. –  PODMANICKÝ, I.: Development of Prosocial Moral Reasoning in Young Adolescents and Its Relation to Prosocial Behavior and Meaningfulness of Life: Longitudinal Study. In Studia Psychologica, Vol. 64, No. 3, 2022, 295-312 https://doi.org/10.31577/sp.2022.03.855

MARTINCOVÁ, R. (2020). Poňatie dialógu z hľadiska dialogického vyučovania a filozofie dialógu. Komparácia dvoch prístupov = The Concept of Dialogue in Terms of Dialogic Teaching and Philosophy of Dialogue. Comparison of Two Approaches. In: Scientia et eruditio. - ISSN 2585­8556. - Roč. 4, č. 2 (2020), s. 18-31.

MARTINCOVÁ, R. (2021). Methodological questions for examining the quality of moral reflection in ethical education classes. In: Aktuální problémy pedagogiky ve výzkumech studentů doktorských studijních programů 16. - Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2021. ISBN 978-80-244-6011-6.

PODMANICKÝ, I. (2005) Učiteľ etickej výchovy v súčasnej školskej edukácii. In: Na cestě s etickou výchovou. Kroměříž: Etické fórum ČR, s. 37-41.

SÁDOVSKÁ, A. & KUSÝ, P. (2019). Vzťah interakčného štýlu učiteľa a seba-vnímanej životnej zmysluplnosti v kontexte prosociálnosti. Československá psychologie, 63(4), pp. 476-490.