Jubileum

Je to veľká Božia milosť tu na svete žiť,

ešte väčšia, keď sa môžme i "70" dožiť,

v zdraví, v sile, v Božom požehnaní,

v láske k Bohu, k blížnym, milovaní.

Že môžeme lásku žiť a blížnych milovať,

tvorivosť konať a ňou iných vzbudzovať.

Slabým pomáhať a viesť ich do žitia krás,

oj, to je šťastie, chvála Ti, drahý Otče náš.

A keď nám hlava ako-tak ešte funguje,

že si drahé veci za bežné nepletie

a môžme umenie vnímať a ním pookriať,

z vnúčat sa tešiť, nuž, čo si viac len priať.

Aj keď mi zo dňa na deň ubúda síl,

a po Tatrách ako za mladi už nelozím,

a vrásky sa množia, či bolesti v mnohom,

i tak je žiť čarom v prítomnosti s Bohom.

Veď nám myseľ nesie rosu svojej mladosti,

ako sme šantili a blažili sa svižnosti.

S deťmi, s príbuznými, s priateľmi sa tešili,

oj, boli to švárne chvíle, zlé sme z hlavy pustili.

Teraz nás už čaká len krásne, rajské nebo,

čo žiadne ucho nepočulo a oko nevidelo.

To anjelské žitie, nádej v nebeskom príbytku,

otvorená náruč Božia vernému človeku.

Preto kým žijem, budem žiť radosťou,

Duch Svätý ma povedie Jeho múdrosťou,

do najlepších chvíľ vhodných pre mňa,

by som nežnou láskou žiaril každého dňa.