Utorok, 2.10.2012 a dva reset-y...

Ahoojte priatelia,v stredu som mal veľmi ťažký deň ! Keď som sa z toho konečne v piatok dostal, tak prišla sobota a po nej znovu ťažký deň... Až dnes ( pondelok ) sú všetky moje fyzické i duševné sily opäť v poriadku, preto môžem konečne čosi napísať k nášmu utorku. Priznám sa, že mám veľa zážitkov, ale akosi málo spomeniok z našich utorkových zápasov. Na šťastie, po tom všetkom, stále vidím monitor i písmenká na klávesnici :))). Viem, že som hral so žltými ( ja , Juraj, Fero, Danka, Dáška ) proti bielym ( Majka, Zuzka K., Soňa, Milan, Martin ). Ďalej si spomínam, že sme prvú 30-tku vyhrali, druhú prehrali a tretiu opäť prehrali. Ešte si pamätám, že som sa s Jurajom zrazil v obrane... No,.. ďalej priatelia, ďalej mi zostalo už iba zopár útržkov, pretože nasledoval totálny kyslíkový dlh. Odkysličenie mozgu, ktoré si naozaj ako jediné pamätám, mi zablokovalo všetky asi už málokapacitné pamäťové médiá. Určite ste všetci hrali skvele - ako vždy ! Určite niekto z nás opäť švihol do koša nejaké trojky a samozrejme i veľa dvojok. Hrali ste všetci výborne v obrane. Dostatočne tvrdo a účinne, alebo miestami laxne a neúčinne. V prechode do útoku ste určite použili všetky rokmi nacvičené signály, ktoré miestami vychádzali a miestami nevychádzali ! V útoku to bola úplná paráda. To ako dávate koše, na to sa nedá zabudnúť. Kto chytí loptu pod košom do rúk, tak ten ju už nepustí. Keď ju už konečne z rúk vypustí, tak tá letí väčšinou krásnym oblúkom rovno do koša. Miestami letí aj trochu horším oblúkom, ale tiež rovno do koša. Niekto z Vás ju hodí o dosku, niekto z výskoku, niekto z dvojtaktu a niekto ledabolo od polovice ihriska. Väčšina týchto heroických zakončení je úspešná, alebo miestami aj neúspešná. Na túto otázku by nám vedela správne odpovedať iba kvalitná a presná štatistika. Apropó, kedy ju konečne začneme robiť ? Nech svet na www.smpt.sk vidí ako sa hrá basketbal každý utorok na Zochovej ! Ešte si spomínam, že sme Ferovi odpískali kroky. Jemu osobne sa to vôbec, ale vôbec nepáčilo. Súperi to však jednoznačne a jednohlasne videli a pískli. Navyše im súhlasne pritakávali aj jeho spoluhráči. Jednoducho povedané i napísané, hodili sme milého Ferda cez palubu. Nech si tie svoje kroky odkráča sám a nech rozmýšľa, čo s toľkými krokmi vo svojom živote urobí ! Predchádzajúca veta znie veľmi rozumne, ale asi veľa rozumu z nej nedostaneme... Moja slabá kondícia a zatemnenie mozgu ešte dovolilo do poslednej fungujúcej pamäte zapísať iba zopár ďalších postrehov: Dáška, Majka, Zuzka K., Danka behali ako divé. Rýchlo sem a tam, hore-dole, a furt !!! Ja som iba stál a civel na ne, že o čom im ide? Však videli, čo sa so mnou deje a ony furt behali ! Milan, Martin, Juraj a Fero to isté. Žiaden súcit ! Soňa tá bola ako vždy taká nenápadná, že okrem jej košov si nič iné nepamätám. Akurát mám pocit, že vždy keď som pri nej, tak je s ňou jej ďalšia kamoška Obava. Táto mrcha Obava, na mňa opakovane kričí: " Pozri, čo si jej urobil, ty ... ! A ty máš ešte tú drzosť ju znovu brániť ? Čo jej chceš ešte dokaličiť, ty ... ? Čo nevidíš, že už nemá prsta zdravého ?...". Soňa pekné kamošky s Tebou chodia posledné týždne!

O čosi viac si pamätám udalosti z kabinetu. Juraj oslávenec vytiahol na nás svoje dobroty, skvelé vínko a zopár nádherných zážitkov a príbehov z jeho života. Z tejto pohody sa zrodila aj moja pohoda, ktorá ako som v úvode napísal trvala až po tento článok. Teším sa priatelia, že zajtra je utorok. Sľubujem, že to čo bude nasledovať od 18h si znovu zapamätám a znovu o tom napíšem !

Váš Paťo - 2x reset-nutý.