Takto teda nie ! Február 2016...

Post date: Mar 3, 2016 11:37:23 AM

Ahojte priatelia, práve tu sedím a ťukám do kláves so zistením, že som vo februári 2016 nedal na našu stránku ani jeden komentár !!! Samozrejme, že bolo o kom i o čom, ale život okolo mňa sa roztočil a ja som "prisahámvačku" nestíhal ! Veľa vecí, veľmi veľa vecí... Vytiahnem iba jednu, či dôležitú alebo nie, to nechám na Vás. Zbúrali nám PKO, parchanti... Tak či tak, PKO ostane navždy miestom nostalgie a spomienok za :

Salónmi Fešákov...

Tanečnými...

Džezákmi...

Plesmi či bálmi...

Dovoľte mi otvorene s Vami zdieľať tieto tri STOPY v mojej pamäti, ktoré my v spojení so skratkou PKO navždy ostanú:

STOPA I

Prvá stopa v PKO začína Salónom Fešákov č. XX. Moja teta s ujom ma bez lístka prepašovali dnu spolu s bratrancom. Vtedy som bol ešte ZŠ-kár, taký ušatý, malý chalanisko. Sedeli sme im na kolenách a pozerali a počúvali s otvorenými ústami show či koncert Michala Tučného, Petra Novotného a ostatných. Najsilnejšiu spomienku z tejto milej akcie vo mne zanechala scéna, keď Novotný tancoval svoju prazvláštnu tanečnú choreografiu pri blikajúcich svetlách. Po treťom prídavku sa obecenstva spýtal, či ho chceme zabiť ! Po koncerte sme prešli na parkovisko oproti východu z areálu PKO.

Tu nás ujo naložil do ich slávnej modrej oktávky combi. Prikladám aj obrázok. Tie zadné svetlá sú neskutočné a krásne ! Vyzerajú ako anjelské krídielka.

Zima bola taká, že na prednom skle bola asi dvojcentimetrová vrstva ľadu. Ujo si vytesal priezor o rozmere 15x15cm a vyrazil s nami do bratislavských ulíc posiatych bielym snehom.... Čo Vám poviem už niet Salónu fešákov, už niet Michala Tučného, už niet PKO, už niet oktávky a ani takej zimy !!!!

STOPA II

Tanečná, druhý ročník gymnázia, na jedného chalaňa asi 3 baby - šupkárky !!! Krásne časy a k tomu toľko krásnych žien okolo nás. To mi ostalo doteraz aj vďaka Vám milé a krásne SMPT-áčky. K dievčatám bola aj živá muzika Fera Maďara. A tiež aj obleky, kravaty, tanečný parket, zimné večery, predĺžené a venček !!! Práve mi vypadla slza na klávesnicu z toľkej nostalgie. Na jednej tanečnej sme boli presne do páru.

Vraj to má aj spoločenské pomenovanie, ale to si už nepamätám. V ten večer sme tancovali čardáše. Mal som pri sebe veľmi sympatickú dievčinu- šupkárku. Boli tam síce krajšie, ale táto bola neskutočná a perfektná v tanci. Od toho večera sme si ešte spoločne spoločenské tance zopakovali viackrát. Ej bisťu. Spomínam si aj na tzv. zoznamovacie tance, keď sa posúvali partnerky a my sme sa s nimi zoznamovali a zoznamovali a zoznamovali... k tomu tzv. kurzy neformálneho rozhovoru počas tanca....ach joooj ...ďalšia slza.

STOPA III

Moja posledná v tomto komentári. Ples GJH. Neuveriteľná akcia. Obnovená tradícia po revolúcii. Stretli sme tam množstvo profesorov, kamarátov. Pozreli sme si dve striptízové predstavenia ( ženský a mužský ). Možno to vyznie divno, ale chalaň bol

oveľa lepší a viac sa mi páčil...hihihihi... Okrem DJ nám hrali Hexáci. Na plese som bol už s Martinkou a už sme mali malú Katku. Tej som sľúbil, že vyhrám v tombole. Sľub som dodržal a vyhral som 4. cenu - program NOD od Esetu, ktorú darovala spoločnosť Gratex. Kua, to boli veci a časy.

Priatelia toto sú moje tri stopy a tieto mi parchanti nezbúrajú ! Kľudne napíšte svoje. Povolím komentáre k tomuto článku.

čafte Váš Paťo so slzou v oku a na klávesnici...