Ovečky ubúdajú i pribúdajú, utorok 10.2.2015

Post date: Feb 11, 2015 3:00:34 PM

Pozdravujem všetkých priaznivcov nášho spolku SMPT,

chtiac-nechtiac musím začať svoj komentár nemilou udalosťou. Znovu navrátivší sa Peter, ktorého sme 6 rokov nevideli, nám prišiel oznámiť, že ho znovu neuvidíme. Na šťastie to bude mesiac nanajvýš tri, čo je menej ako posledných 6 rokov. Príčinou výpadku je jeho koleno plné vody. Nechápem to ! Mať vodu v kolene u nás v spolku ! Utorok čo utorok sa v kabinete zodpovedne pripravujeme na zápasy. Používame iba prírodné produkty a výrobky. Sú síce na báze vody, ale od čistej vody v kolene majú na míle ďaleko... Fakt tomu nerozumiem, ako sa u niekoho z nás môže tá voda objaviť.... Milí Peťo vyskúšaj iné produkty podobné tým, ktoré si videl a vyskúšal u nás v kabinete. Nájdi to správne orechové či ríbezľové. Oddýchni si a naber sily - nie vodu !

V utorok večer sme zagratulovali nášmu Martinovi a nechali sme sa pohostiť dobrotami jeho jedinečnej kuchyne. Riadne pripravený sme sa presunuli do telocvične, kde sme sa rozdelili do dvoch tímov po 4-roch. Farební tím boli Danka, Zuzka, Martin a Tomáš. Bieli tím Zuzka, Soňa, Milan a ja. Oba tímy zvolili na začiatku zónovú obranu a postupné útoky s jednoduchými clonami a kombináciami v rozohrávke. Rozdiel v skóre až do stavu 12:12 nebol väčší ako dva body. Moje dva nepresné zásahy potrestali Farební dvomi košmi, ktoré im dávali dobré vyhliadky na víťazstvo. Farebná Zuzka sa pokúsila toto vedenie zväčšiť trojkami. Bez úspechu. Moja dušička bola maličká, pretože som začal pociťovať dôsledky svojich nepresností a únavy. Čo mi nepodarilo v útoku, tak som sa snažil aj s Milanovou pomocou napraviť v obrane. Podarilo sa nám to malé manko vymazať a získať i kôš navyše. Za stavu 24:22 dala Soňa kôš na 26:22. Do konca nám ostávali hodiť dva koše proti ich štyrom. Prišli odvážne, no neúspešné Zuzkine a Dankine trojkové pokusy. Prvú 30-tku sme po tuhom boji získali vo svoj prospech s celkovým skóre 30:26. Moja malá dušička vyrástla ako bedľa po daždi. Všetci vieme, že výhra jednej a prvej 30-tky už zaručuje slušný konečný výsledok. Vymenili sme si koše a pustili sme sa do ďalšej bitvy. Farební zmenili obranu na "osobku". Mňa bránil Tomáš a bez hanby musím napísať, že ma vygumoval ako detskú písanku. Nedokázal som sa uvoľniť ani na sekundu. Nohy i ruky boli pomalé a ťažkopádne a lenivé. Vyzeralo to zle-nedobre s nami Bielimi. V tom čase nás podržala naša Zuzka. Svojou presnou rukou z väčších vzdialeností dala zlomové body. K nej sa pridala Soňa, ktorá svoje príležitosti využila takmer na 100%. Ja som sa snažil ťažkotonážnymi clonami na Martina robiť priestor pre Milana. Každú medzierku, ktorú získal, využil na bodovanie. Na druhej strane Farební predvádzali fantastický výkon a držali sa nás ako kliešte. Každý náskok korigovali a začali pribúdať aj úspešné trojky. Veru, veru situácia bola ťažká ako na ukrajinskom fronte. Po veľmi, veľmi tuhom boji ( druhýkrát po sebe ) sa Bielim podarilo vyhrať aj túto 30-tku 31:28. Po takýchto dvoch 30-tkách som bol rád, že ešte žijem. Všeličo mi už behalo po rozume i po tele - kŕče, bolesti, výpadky mysle a iné... Po tichu som krúžil po telocvični a čakal na ďalší verdikt. Zuzka s Martinom ho vyriekli - hráme poslednú 15-tku. V tom momente, čosi buchlo v telocvični a súčasne na viacerých miestach. Bez hanby to znovu napíšem, že to boli kamene zo srdca, čo nám spadli. Aj táto 15-tka mala rovnaký charakter ako predchádzajúce 30-tky. Akurát, že mojim osobným strážcom sa stala Zuzka. V gumovaní mojej osoby pokračovala rovnako úspešne ako Tomáš. Podarilo sa mi síce dať zopár košov, ale to nestačilo. Po veľmi zodpovednom výkone a heroickom vyhrali Farební 15:12. Záverečné potľapkávanie bolo krásnou bodkou našich troch súbojov a následné "dosedenie" v kabinete bolo čerešničkou na dorte.

Ďakujem všetkým prítomným za krásne ubehaný večer. Ďakujem za pomoc pri potení nezdravých toxínov. Martinovi želám ešte veľa rôčkov medzi nami včeličkami !

Všetko dobré Váš Paťo vygumovaný...