Bod zlomu..., utorok 19.1.2016

Ahojte,začiatok roka 2016 poznačila SMPT veľká "maródka". Viacerí členovia podľahli chrípke, zápalom a iným šarapatám. Všetci tí, ktorí boli zdraví prišli a zahrali. Vyšlo to tak, že hrajúci boli šiesti a prítomní nehrajúci štyria ( ja, Majka, Juraj a Veronika ). Klobúk dolu pred šiestimi udatnými hráčmi, ktorí sa postavili zoči-voči sebe i zdravotným šarapatám. Klobúk dolu pred Zuzkou, Dáškou, Soňou, Milanom, Martinom a Mišom ! Rozdelenie bolo o tom, kto bude nervy na vystrájajúceho Martina, t.j. kto si ho vyberie do tímu a neprasknú mu nervy z jeho trojkových pokusov. Martina si pod krídla zobrala Zuzka s Milanom a proti sa im postavilo trio Soňa, Dáška a Mišo. Musím napísať, že Martin v konečnom hodnotení odohral veľmi dobrý zápas a nikoho okrem seba nevytočil. Tempo v úvode prvej 30-tky bolo veľmi pomalé, vlažné. Streľba bola neskutočne nepresná a veľmi chaotická. Jedným slovom nebolo sa na čo pozerať. Tieto vety by som ani nemal písať, ale žiaľ bolo to tak. Až neskôr som pochopil, že celé to bolo iba malé divadielko a akási hra mačky s myšou... Nikto nechcel vytiahnuť tromfy z rukáva a všetci sa vzájomne testovali. Zhruba v polovici 30-tky však nastal zlom a ako všetci dovtedy hrali prd makový, tak odrazu hrali vynikajúco. Začali to mastiť ako v extralige. Streľbu posunuli na úroveň 80% úspešnosti, pohyb s loptou i bez lopty sa zdvihol o 700% ( a to nepreháňam ). Boli chvíle, keď som nestíhal pretáčať čísla na výsledkovej tabuli. Zvyšovaním tempa sa zvyšovala aj hladina adrenalínu, čo sa prejavilo nielen u Martina, ale aj u Dášky a Soni. Dáška začala hrať tak, že jej horeli špičky na topánkach. To si pozrite doteraz to vidno. Soňa sa tam sprvoti motkala ako zombík, aby od bodu zlomu začala predvádzať svoje lišiacke strely. Mišo sa zrejme v čase zlomu konečne rozmrazil po ceste bicyklom a tiež začal predvádzať svoje umenie. Milan so Zuzkou začali hrať ako o život a ich dvojičkové signály, ktoré dovtedy nefungovali, boli ako z učebnice basketbalu. Bod zlomu prišiel medzi nich a prebral ich k životu a k perfektnému basketbalu !!! Priatelia všetkým Vám prikazujem, aby ste sa vyliečili, doliečili, zregenerovali a nastúpili čo najskôr, nech mám o kom a o čom písať v ďalších komentároch. Na záver chcem pripomenúť, že 20.január je Dňom nekonečnej vytrvalosti SMPT. Bod zlomu a hra po ňom boli krásnou oslavou tohto sviatka !

Na zdravie SMPT-áci !

P.S. Vraj týždeň pred týmto utorkom excelovala Majka a som neskutočne smutný z toho, že som to nevidel. V každom prípade to muselo byť peklo. Keď Majka začne triafať do koša, tak ostatných začne šľak triafať !