SPRÁVA Z CESTY - PÁTRANIE PO BASKETBALE VO ŠVAJČIARSKYCH ALPÁCH
Post date: Jul 18, 2013 8:38:04 PM
Hneď v prvý deň po stretnutí s našim dlhoročným ľavým krídlom a mojou kamarátkou z detstva sme spolu navštívili kláštor v Einsiedeln. Stavba bola ohromujúca, ani nie tak zvonku, ako zvnútra (kde sa fotiť nesmelo). Nádherné fresky - staré barokové ale aj vynovené s prírodnými farbami - kde vládla najmä staroružová - zaujímavé. Kláštor sa pýši povesťou o zázraku, ktorý prisúdili madone, ktorá pri rozsiahlom požiari zostala nedotknutá, akurát zostala čierna. Všetci sa chodia modliť k "čiernej madone". Pred vstupnou bránou na leto postavia veľkú tribúnu/hľadisko a miestni umelci aj s amatérmi hrajú výjavy z historických udalostí v tomto starobylom mestečku. Lístok na predstavenie stojí 150 frankov a je stále vypredané :) Po prehliadke sme sa ponáhľali domov, aby sme strážili oheň a včas dali grilovať pripravené (mužom kamošky) naložené mäsko, ktoré večer chutilo úžasne.
Druhý deň ráno sme bez raňajok vyrazili k horám, ktoré mi kamoška chcela predstaviť. Ešte sme boli len na úpätí veľkého Mythe - to je tá skala, na ktorú sa tiež chodí takými serpentínami a končí sa na nejakej plošine s krásnym výhľadom - a vraví mi, keď nebudeš lenivá, zajtra "vybehneme" na veľké Mythe...no, vyhovorila som sa na koleno – uff. Aj tak sme šli vytrvale a neustále 6 hodín hore, dolu, viac hore - pátrala som aj po basketbale, ale videla som len samé pasienky - "tu všade sa lyžuje" vraví mi kamoška, "keby si v zime prišla, tak tu by sme sa lyžovali". Tie skaly oproti sú Hoch Ybrig - vraj významné lyžiarske stredisko, ale aj tu na Zwacke sa mi páčilo. Mali sme aj prestávku s desiatou aj povolený doping...
Všade sa teraz pasú kravy a jalovice.. Občas treba podliezť ohradu s elektrickým prúdom občas sa dá obísť závora.. Farmári presúvajú kravičky a týmito ohradami regulujú kosenie pasienkov prirodzeným spôsobom - bez kosy a rachotu, iba so všadeprítomnou hudbou zvoncov..
Tretí deň sme navštívili jedno staré mestečko pri Zurichsee – Rapperswill. Ale najskôr sme sa zastavili za synom kamošky - nevidela som ho zo desať rokov :) - hm zmužnel. V Rapperswill je taký starý hrad, ktorý patril pred šesťsto rokmi poľskému vojvodovi, ale bol zatvorený, tak sme nastúpili na loď a povozili sa po rieke. Fascinuje ma tá ich švajčiarska hrdosť... Keby ste si náhodou niekde zdriemli a nevedeli, kde ste sa ocitli, vlajky a zástavky kdekoľvek a na čomkoľvek vám to hneď pripomenú. Rieka je tak veľká, že v okolí má človek pocit, že je v nejakej prímorskej oblasti.
A po návrate z ZurichSee nás čakal chlap mojej kamošky a vzal nás na kopec 1100 metrov vysoko (s výhľadom na práve opustené jazero) na skvelú večeru. Povedala som, že piť nebudem, aby som cestu dolu zvládla bez hanby.. Baví ich to totiž, jazdiť po tých kopcoch dosť športovo. Dvojka, trojka.. dvojka - zákruta - stupák - zákruta, trojka..padák.. uff. Smial sa a švihol si to na spiatočnej ceste ešte po ďalších kopcoch okolo SeelSee až domov.
Štvrtý deň sme hneď ráno, bez raňajok vybehli z domu pretiahnuť kostru.. veď okolie je jedno veľké ihrisko (bez basketbalových košov :( tie fakt nie sú nikde). Vybehli sme na miestne tréningové mostíky a rozhliadali sa po kraji. Uznajte, že výhľad bol maximálny - aspoň pre mňa - vyššie som to nedala :)
Video je urobené telefónom, slnko pálilo ako divé, ale vidno ako vysoko sú skokani - odvážlivci - blázni - bála som sa vyjsť po tých schodoch vyššie :)
Posledný deň sme sa boli v mestečku rozlúčiť s čiernou madonou a niečo si zapriať. Pristavili sme sa pri pamätníku významného bylinkára, pozreli si staré pôvodné stavby s fasádou obitou šindľami a stihli sme sa ísť aj okúpať v horskom potoku :)
Nakoniec som sa rozlúčila s krásnym krajom a zamierila do Zurichu na stanicu. Keď z toho útulného malého mesta prídete do veľkého, nechce sa vám tam byť. Nečudujem sa kamoške, že žije na dedine - je tam kľud a čistý vzduch. Bolo mi super.
Komentár napísala a fotografie vytvorila a skokánsky mostík navštívila Soňa !