Skákajúce Kobylky versus Leniví Scarabeusi, utorok 27.1.2015

Post date: Jan 29, 2015 7:11:27 AM

Pozdravujem Vás priatelia,

úvodný názov spresním a dám do nášho materinského jazyka - Skákajúce Kobylky versus Leniví Hovniváli. Slovenský názov komentára som musel preložiť do latinčiny iba z dôvodu, aby sme na našom webe a na jeho úvodnej stránke nevyzerali, ako akýsi pofidérni basketbalisti, či nebodaj akýsi podivný spolok. Názov komentára jednoznačne vystihuje udalosti z troch 30-tiek. Nápad pochádza z Martinovej hlavy a ja som ho pre účely tohto komentára použil. Na úvod Vám predstavím tím Skákajúcich Kobyliek ( skr. SK ) - Zuzka, Tomáš, Peťo a Milan. Silná zostava, ktorá predstavovala aj veľkú výzvu. Tím Lenivých Hovniválov ( skr. LH ) - Dáška, Zuzka, Martin, Fero a ja. Vkladal som do svojho rozdelenia rôzne nádeje, výzvy či očakávania, dokonca aj logiku. Hneď prvá 30-tka však ukázala, že kto vie v basketbale skákať, tak môže aj vyhrať. Druhá 30-tka ukázala to, že môžu vyhrať aj tí, čo si už všeličo preskákali. Nakoniec posledná 30-tka ukázala, že vyhrať môžu aj tí, čo vydržia skákať do posledných chvíľ. Ťažko preťaťko sa mi analyzuje priebeh takýchto zápasov. Než sa LH v prvej 30-tke rozohrali, zohriali a spamätali, tak už prehrávali o 10 bodov. V tých ťažkých časoch v tom tíme nefungovalo nič. Obranný model bol na úrovni chaosu, vzájomná komunikácia bola rovnaká ako medzi manželmi po 40-tich rokoch ich nešťastného manželstva. Útočné variácie boli žiaľ iba na úrovni basketbalovej prípravky. Naše doskoky pod obomi košmi boli také lenivé, že by sa na nás v utorok určite sťažovala Únia Leňochodov, pretože sme im zobrali ich jedinečnosť t.j. lenivosť. Doteraz mám pred očami obraz, ako stojím pod košom a nad mojou hlavou sa vo vzduchu vznášajú jednotlivo i skupinovo raz Milan, raz Peter, raz Tomáš. Stál som tam, ako prikovaný k parketám a bol som odporne lenivý odlepiť ten svoj zadok od Zeme a urobiť niečo s tým leteckým dňom nad mojou hlavou. Fero sa hneval na mňa, na Martina, trochu aj na Dášku a Zuzku. Právom sa hneval chalan, pretože sám, ako vojak v poli v tých ťažkých časoch, veru nemohol spraviť nič. Nechcem Ťa Ferdo strašiť, ale môže sa Ti to s nami stávať častejšie... Prvá 30-tka bola taká rýchla ako stredoveká poprava sekerou. SK zaťali do nás, tak silno,že nám na jeden šup odťali akúkoľvek nádej na čosi ako lepší výsledok. Konečný výsledok 30:12 je neklamným dôkazom tejto rýchlej smrti. Lenivo sme si posadali na lavičky a rovnako lenivo sme rozmýšľali o svojom prvo 30-tkovom počine a na nič sme v tej lenivosti neprišli. Druhú 30-tku sme, my LH už podceňovaní SK, začali vysoko koncentrovane. Ich ospalý a lenivý prístup v úvode sme trestali košmi. Boli to koše rôzne od tých pekných až po tie najhnusnejšie. V ťažkých časoch nášho tímu nám bol však každý kôš dobrý... Pomaly ba až lenivo sme si vytvorili slušný náskok 22:14, ktorý sme opäť lenivším prístupom takmer stratili. SK z ničoho nič začali hrýzť a nalietavať po vlnách na územie našej milovanej šestky. Skákali a vyskakovali v nej ako Cirque du Soleil. My sme sa bránili rukami, nohami, hlavami, bruchami, zubami , nechtami proste všetkým, čo bolo k dispozícii. V týchto pre nás mimoriadne ťažkých časov sme nekonečné úsilie SK o vyrovnanie stále a stále otupovali lenivými košmi. Potrebovali sme streliť od uvedeného stavu iba 4 koše, oni ich potrebovali vkošiť 8. Museli byť teda vo všetkom 2x lepší ako my. Skúšali, čo vedeli, ale 2x lepší nakoniec neboli. My sme tie 4 potrebné koše s vypätím dali. Za to SK stihli vkošiť iba 6 (z toho jednu trojku). Vďaka lenivému prejavu tím LH, ktorý preskákal na Zochovej už všeličo, tak tento tím vyhral druhú 30-tku 30:27. Znovu neviem popísať, čo prebehlo LH hlavou počas prestávky, pretože úvod poslednej 30-tky bol ešte lenivší ako ten z prvej. Musím pochváliť Zuzku, pretože nás stále hnala dopredu a chcela z nás vyžmýkať ešte niečo či aspoň niečo. Keď som videl toto jej nádherné úsilie ( a znovu v ťažkých časoch ), tak som prekonal lenivosť a vybiehal som do útokov. Tam som posr..., čo sa dalo a so sklopenými ušami som sa stále lenivšie vracal späť do našej rodnej šestky. Niekedy som z veľkej diaľky sledoval, ako nám môj hráč dáva koše. Z tej diaľky som videl, ako tam Fero smutne stojí medzi tými hop-hop nindžami. Oni okolo neho skákali a švihali koš za košom. Veru píešm Vám, smutná 30-tka to bola a znovu to bola poprava s konečným výsledkom 30:14 pre tím SK.

Priatelia označujem 27.január za Deň lenivosti a nádeje jednej 30-tky. Nech máme pamiatku aj na ťažké časy, ktoré nás z času na čas môžu postihnúťa nech tá naša jedna víťazná 30-tka je povzbudením k tomu, že aj v ťažkých a lenivosťou pretkaných časoch môže vykvitnúť nádej !!!

Čafte Paťo lenivý s nádejou, že o týždeň to bude lepšie !