Po stopách basketbalu, Celje, Slovinsko 7.9.-8.9.2013

Dobrodošli !!!Milí naši priatelia a priaznivci. Skupinka členov SMPT sa počas víkendu ocitla v malebnom mestečku Celje, kde sme hľadali stopy po basketbale. Hľadanie stôp po basketbale bolo absurdne jednoduché, pretože kam sme sa pohli či otočili bolo basketbalu ako soli v Jadranskom mori. Takýto hustý výskyt stôp po basketbale v podobe basketbalových košov, suvenírov, fanúšikov spôsobilo krásne podujatie, ktoré práve prebieha v Slovinsku, t.j. ME v basketbale mužov 2013. Všetko sa to začalo niekedy v máji, keď som absolvoval milé rodinné stretnutie v Prievidzi. Tam som sa zoznámil s mladým prievidzkým basketbalistom Kristiánom. Slovo dalo slovo a bol z toho môj prísľub, že niekedy v septembri zabehneme spoločne na tieto ME. Začiatkom júla sa začal predaj lístkov na jednotlivé zápasy a mne sa podarilo rezervovať 4 a 4 lístky na zápasy Česko - Španielsko a Chorvátsko - Poľsko. K našej prievidzkej mini iniciatíve sa pripojili ešte ďalší dvaja členovia - Mišo a Miki. Počas leta sme priebežne a spoločnými silami dolaďovali ubytovanie, dopravu a iné prkotiny. Celé toto úsilie vyvrcholilo v sobotu 7.9.2013 o 7:30h, keď sme ja s Kristiánom nastúpili do Mikiho auta. Cestu sme začali v Dúbravke, potom sme pokračovali do centra k pivovaru Stein, kde sme vyzdvihli Miša. Odtiaľ sme už v plnej zostave i výbave ( Miki, Mišo, Kristián a ja + mnoho fašírok a rízkov z Prievidze ) vybehli na diaľnicu smer Viedeň - Graz - Maribor - Ljublana - Celje. Cestovanie po diaľnici neprináša zaujímavosti na písanie, najmä keď väčšina posádky už uvedenú trasu dôverne poznala. Z nášho štvorlístka iba Kristián zbieral obrazové vnemy do svojej pamäte od prvej až do poslednej sekundy tohto diaľničného putovania. Rakúska diaľnica nás mierne zaskočila vysokým percentom opravovaných úsekov, ale na šťastie všetko bolo v prijateľnom rozsahu i režime. Pri distribúcii, tzv. poslednej míli, lístkov do našich rúk vznikla maličičká chybička krásy. Naše lístky boli totiž stále u Marka ( Mišov kamarát ) v Ljublane. Pre nás to znamenalo iba ďalších 80 km po slovinskej diaľnici navyše od Celje. Bola to naozaj malinkatá chybička krásy, pretože rýchly nákup darčekov a skvelá káva v centre mesta boli po tých stovkách kilometrov na diaľnici krásnou odmenou. Kristián si dal slovinskú kofolu - koktu. Hlavne kávička u Mačeka ( u Kocúra ) na brehu kanála v samotnom centre nemala chybu. V Ljublane sme stihli z auta vidieť aj halu Stožice, kde sa tiež hrali skupinové zápasy a kde sa odohrá celá nadstavba až po finále ME. Celej našej výprave bolo v hlavnom meste Slovinska, tak dobre a pohodovo, že sme následne trochu časovo prešvihli náš záverečný presun späť do Celje do haly "Zlatorog". Znovu sme sa presunuli na diaľnicu a pomerne rýchlo sme sa vydali do cieľa. Na pumpe pri Celje sme si deaktivovali mechúre a aktivovali sme si navigáciu v aute, ktorá nám však ukazovala úplne inú cestu ako usporiadateľské navigačné panely rozvešané po meste. V samotnom závere tohto motania sa sa ukázalo, že naša navigácia navigovala vcelku správne, pretože parkovisko pre "visitors" ( podľa rozvešaných tabúľ ) bolo 10 min. od haly Zlatorog. V konečnom zúčtovaní nám práve týchto 10 min. chýbalo, i preto sme zápas Česko-Španielsko videli až od druhej štvrtiny.

Náš prvý zápas na ME:

V tomto zápase vytvorili češi rekord v počte dosiahnutých bodov. Spolu dali za 40 min. čistého času "výnimočných" 39 bodov !!! Ich hra proti španielom bola zúfalá, tragická či až tragikomická. Po všetkých našich utorkoch, po Látkach-Mlákach, kde sme predvádzali heroické výkony, tak z toho čo sme videli nás boleli oči i naše SMPT srdcia. Naopak španieli hrali iba toľko, čo potrebovali na ľahké víťazstvo. Českí fanúšikovia pri nás sa dožadovali vrátenia vstupného, potom čo im ich reprezentácia v ten deň predviedla. Ich rozčarovaniu ani niet divu ! Veď uznajte, teperiť sa stovky kilometrov a vidieť 39 bodov ( v poslednej štvrtine iba 2 body - jeden kôš !!!!!!! ), tak to by sa nestalo ani u nás v SMPT po žúrke u Soni či u Martina !

Náš druhý zápas na ME:

Po skončení českého fiaska sme sa opäť prešli na parkovisko k autu. Tu sme otvorili všetky svoje sakle,dózy,tašky s rohlíkmi, fašírkami, rízkami, uhorkami a inými dobrotami. Klasický piknik pri aute na parkovisku na stojáka. Viete si predstaviť, že okolo nás bolo zopár podobných stravníkov a určite si viete domyslieť aj ich národnosť... Na tomto mieste sa v menej celej výpravy musím poďakovať Kristiánovej Babičke, ktorá vyrobila tie skvelé fašírky. Ako nás poznáte, tak si určite domyslíte, že po dobrej fašírke sa dostavil tzv. jedinečný fašírkovský syndróm - túžba po dúškoch dobrého pivka. Ako nás poznáte, tak si určite domyslíte, že všetky naše ďalšie kroky sme podriadili tomu, aby sme si to pivko mohli konečne dať. Samozrejme všetci bez výnimky ( u Kristiána pivo znamená - Kokta ), vrátane stále aktívneho šoféra Mikiho. Síce dostatočne nasýtení, ale stále smädní, sme sa autom presunuli najprv do hotela Hochkraucht v Tremerje ( 4 km od Celje ), kde som mal rezerváciu pre dvoch. Keďže sme boli štyria, tak odtiaľ sme ešte pokračovali do hotela HUM v Laško ( 12 km od Celje ). Tu sme sa konečne všetci ubytovali. Vďaka Mišovi a jeho znalostiam sme bleskovo získali taxi, ktoré nás rýchlo presunulo do haly v Celje. Táto verzia plánu deaktivovala Mikiho z role vodiča, preto mohol pivkovať už na druhom zápase aj ON. Zápas Chorvátsko - Poľsko bol vynikajúci. Vynikajúcu atmosféru vytvorila početná skupina poliakov ( bubny, vlajky, dresy ) a omnoho početnejšia megaskupina červenobielych kockovaných chorvátov. Na hlavách mali okrem plešín a vlasov aj šiltovky, klobúky a vodnopólové čapice. Všetko v národných farbách. Tiež skvelé divadlo. Po úvodných 24:2 pre chorvátov sme už všetci začali myslieť na nový rekord ME v počte strelených bodov. Žiaľ či našťastie český rekord ostal platný, pretože poliaci svoju úvodnú nemohúcnosť nahradili skvelým a takmer úspešným finišom. Práve záver tohto stretnutia mal gule z celjského kanóna na hradnom vrchu. Záverčné minúty zdvíhali zo stoličiek i nás nezainteresovaných. Strhnutý atmosférou sme v závere stáli spolu s ostatnými a tlieskali obidvom tímom za krásny zápas. Týmto zápasom sme ukončili naše pôsobenie v hale Zlatorog.

Posledný tretí zápas na ME:

Všetko podstatné a zaujímavé sa začalo diať až po zápase s našou účasťou v hale. Už davy fanúšikov prichádzajúcich na posledný zápas hracieho dňa Slovinsko - Gruzínsko naznačovali, že do čoho ideme. Celjský podvečer nám doprial nádherné divadlo, keď sa slovinskí fanúšikovia v zelených dresoch blížili k hale. Pokriky, tance na stole, dobrá nálada a hlavne pravá až nespochybniteľná víťazná nálada sa na nás valili zo všetkých strán. V týchto momentoch, ktoré sme si užívali v dúškoch podobným dúškom piva Laško, sa k našej skupinke pripojili Mišovi kamoši Marko, Nina a Micha ( slovensky Mišo :)). Už s nimi sme sa malým vláčikom presunuli do milého centra mesta. V skratke by som mohol napísať, že z toho istého milého centra mesta sme sa do hotela dostali taxíkom až okolo 2:30h či neskôr. Verím , že ste určite zvedaví na viac ako je v skratke. Čo sme teda medzi 21h až 02:30 h v meste vyvádzali ? Bavili sme sa basketbalom v pasívnej podobe a bolo nám neskutočne super. Koštovali sme pivo Laško na každom rohu pešej zóny. Odsledovali sme na plátne na terase v krčme zápas Slovinsko - Gruzínsko. Znovu skvelý, vyrovnaný zápas so šťastným koncom pre domácich. Mali ste vidieť tú ich radosť a oslavy z víťazstva. My sme sa k nim s veľkou radosťou pridali. Na pešej zóne slávili svoje víťazstvá okrem domácich aj českí a španielskí fanúšikovia. My sme sa presunmi typu krížom-krážom po meste dostali k skupinke Čechov, ktorá oslavovala niečo vo veľkom štýle. Pôvodne sme si mysleli, že tých ich 39 bodov v zápase proti španielom. Ukázal sa však iný dôvod. Išlo o partiu ľudí, ktorý sprevádzali družstvo 15-ročných chlapcov a 19-ročných dievčat na súbežnom basketbalovom mládežnickom turnaji v Celje. V ten deň aj vyhrali a to bol ten pravý dôvod. Väčšina výpravy, preto oslavovala v meste. Okrem 15-ročných chlapcov. Tých bez losovania strážili dvaja dobrovoľníci - dôchodca a abstinent. Zvyšok partie sa v centre odviazal a bavil jedna radosť. Chcel by som vedieť ako tie 19-ročné dievčatá odohrali zápasy na druhý deň, po tom čo predvádzali v noci v meste :)).

Spomeniem ešte Mišovu milú príhodu. Počas debaty s čechom č.1 prišiel značne unavený čech č.2 . Chvíľu pri nich stál a počúval ich rozhovor, aby úprimne zahlásil, že konečne rozumie slovinsky...

Priatelia a hostitelia:

Marko, Nina a Micha boli skvelí hostitelia a po celý čas sme sa s nimi veľmi dobre bavili. Všetko bolo perfektné zábava uprostred mesta, pivo Laško, pizza, hudba, tanec i počasie !!! Zorganizovali to veľkolepo a v štýle, ktorý nám vyhovoval. Osobne si nepamätám, kedy naposledy som bol takto dlho hore. Už v spomenutú skorú rannú či neskorú nočnú hodinu sme sa taxíkom premostili naspäť do hotela HUM v Laško. Uložili sma sa do postieľ, aby sme sa ráno opäť stretli pred hotelom. Spravil som zopár fotiek z Laška, nasledoval nákup raňajok v obchode. Po ňom sme si spravili ranný piknik na parkovisku pri diaľnici. Nasledovala spiatočná cesta a návrat domov.

Ďakujem Mikimu za bezchybné šoférovanie a dopravu,

Ďakujem Mišovi za tlmočnícke služby,

Ďakujem Kristiánovi za odvahuísť s nami,

Hvala lepo Marko, Nina, Micha za skvelý večer

Teším sa na ďalšie a ďalšie spoločné aktivity.