júl 2009
Písané na Camine ešte v prvom týždni putovania...
Niekedy je ťažké rozkázať svojmu srdcu. Hlavou sme už dávno pochopili, že nejaká cesta nie je pre nás dobrá, slobodne sme sa rozhodli položiť vlastnú vôľu Bohu na oltár a prijať ten Jeho plán, lebo VIEME, že to je pre nás dobré...
... ale srdce si tvrdohlavo po niečom túži a neposlúcha. Bolí, plače, kričí... ako dieťa, ktorému berú hračku...
... ale vedela som, že to muselo prísť. Jedného dňa som sa musela vzdať i tohto sna, aj keď to bolelo!
... už nie som dieťa...
Výkrik srdca
Moje srdce, Pane
moje srdce je Tvoja mapa
každý chodník, každá rieka
každý vrch sa ráta
Moje srdce, Pane,
moje srdce je pre mňa tmavý kút
Nevidím, krívam, tápem,
nenachádzam kľud
Moje srdce, Pane,
moje srdce búri sa a kričí
a moju pevnosť
každé zdanie o mne ničí
Moje srdce, Pane,
moje srdce je ako divé zviera
vzpiera sa a dychčí
nech putá Tvoja ruka zviera
Pane, moje srdce,
utíš, umlč môjho ducha
do čistého, do nového
chudobného rúcha
Pane, pomôž,
zachráň moje srdce
na oltár kladiem ti ho
slabé, zlomené, horúce...