sumrak
2003
O jednej starenke, ktorá mi odhalila kus pravdy o živote ...
Súmrak tíško padá
Drahá, máš tak unavené očí
život brázdil Tvojou tvárou
a na každej nechal ku spomienky
Cítim úctu Tebe voči
žena s časom žiarou
čas zmenil Ťa bez jedinej zmienky
Unavené oči máš
už nedýchaš naplno
už len hádaš kedy príde koniec dní
Zahalené telo v plášť
už v ňom nevyzeráš utopeno
Tvoja skúsenosť Tvoj údel naplní
A až Ťa konečne Boh oslobodí
až ten pohár vypiješ až nadoraz
potom budem čítať túto báseň ozvene
O tom že niekde na tej lodi
pláva Tvoja duša za obraz
budem vravieť o života žene
Nemým horám budem prednášať
čo ony už dávno znali
sama chodila si po vrchoch citov
Keď moje poznakty bude víchor odnášať
budú vravieť, že Ťa ony vychovali
že si ich zdolávala vierou žitou
A až sa bude tá istá vráska mojou tvárou brodiť
až sa bude miesto Teba nový človek rodiť
spomeniem si na Teba