február 2009
Dobre... tak ma to stále trošku škrie... ľudia, pohľady, vzťahy... hlavne tie "nevydarené" ... A aj keď neľutujem nič čo sa stalo, ani ako čo dopadlo... predsa ma to raní...
No a čo?
Mám sa tváriť, že som "nad vecou"?
Že nikoho nepotrebujem?
Že mi na tom nezáleží?
Alebo že všetko zvládam sama?
A potrebujem!
A záleží!
A nezvládam...
... no a čo?
Radšej budem citlivá a zničená žena ako vyrovnaný chladný stroj...
Sklonená podľa vzoru chlap
Ozdob mi srdce a nasaď kroj
za clonou chcenej krásy skryjem sa
Kto nemá šípy, luk a zbroj
aspoň nech s hrdosťou bije sa
Aspoň nad hrobom chvíľku stoj
a netaj slzu, zastav rýchly dych
Stratu, bezmocnosť si hoj
a nepremáhaj vlastný plachý vzdych
Nie som chlap a nie som stroj
a za slzu na líci sa nehanbím
Nie som Tvoja, nie si môj
len posledný lúč si ešte nezabil
Viem, už je koniec, skončil boj
a ja neľutujem ani priebeh, ani výsledok
Prajem si len dušu pre pokoj
nič viac, nič menej, cesty prostriedok