maria

Mária

1. Jednej tmavej noci zrelo svetlo sveta dievčatko

narodila sa tam Mária, zmenila svet zakrátko

Stále milá, vždy sa smiala, život žila bez viny

celkom bežný, pokiaľ anjel zvestovla jej noviny

R: Že sa má stať Matkou Pána, že má porodiť Krista

Oddala sa vôli Boha, bola si ním vždy istá

2. Svoje dieťa milovala, žiť by preňho prestala

Pán Ježiš sa vzmáhal, rástol, nikdy ho nestrestala

Jedného dňa, už bol veľký, počula o nešťastí

ˇYevraj ho chcú ukrižovať, sužovali ju strasti

R: Vedela o Božom pláne, no ako matka trpela

Snažila sa tomu predísť, veď žiaľ pre Syna nechcela!

3. O to väčšiu radosť mala, keď na tretí deň zmŕtvychvstal

Vykúpil tým celé ľudstvo, Matku si do neba vzal

Z: Teraz prosí, oroduje za nás biednych hriešnikov

Vážme si ju, uctievajme viac než najcennejší kov!

Táto vznikla v Senci, na prvom sústredení Animánie. To sme si tak lehnili jedného horúceho letného večera na posteliach a všetci jak sme tam boli sme vymýšľali melódiu.

A už neviem presne kto, čo z toho zložil a urobil. Podstatné je, že to vzniklo na poctu našej saleziánskej patrónky, ako vďaka za všetko, čo sme spolu žili a zakúšali ...

autor: Animánia