október 2007
Už mám pokrk svojej vlastnej pamäte! poznáte ten pocit, keď by ste už nad niečím radšej nerozmýšľali? Urobíte niečo hlúpe, niečo nevyjde a hanbíte sa sami pred sebou a radšej chcete na všetko zabudnúť, ale tá hlúpa spomienka človeka preeenasleduje a prenasleduje a nedá pokoja ...
... nechcem rozmýšľať nadtým, čo nevyšlo a dokola prežúvať to isté sústo... nikam to nevedie ...
Prenasledovaná pamäťou
Priveľmi som dúfala na Alzheimera
márna moja nádej, ešte slabšia viera
Miesto plnej fľaše, iba prázdna diera,
robí zo mňa zviera
Som svojou pamäťou hrozne vyčerpaná
hlboká je jazva, ešte hlbšia rana
Márne čakám, kým mi z neba spadne manna
miesto manny - hana
Chcela by som spomienky zotrieť zmizíkom
Som hlavne obeťou,ešte viac vinníkom
Kiežby každý pokus nestal sa miľníkom,
nechcené riziko ...