prenasledovanapamatou

Prenasledovana pamatou

Home Poezia

október 2007

Už mám pokrk svojej vlastnej pamäte! poznáte ten pocit, keď by ste už nad niečím radšej nerozmýšľali? Urobíte niečo hlúpe, niečo nevyjde a hanbíte sa sami pred sebou a radšej chcete na všetko zabudnúť, ale tá hlúpa spomienka človeka preeenasleduje a prenasleduje a nedá pokoja ...

... nechcem rozmýšľať nadtým, čo nevyšlo a dokola prežúvať to isté sústo... nikam to nevedie ...

Prenasledovaná pamäťou

Priveľmi som dúfala na Alzheimera

márna moja nádej, ešte slabšia viera

Miesto plnej fľaše, iba prázdna diera,

robí zo mňa zviera

Som svojou pamäťou hrozne vyčerpaná

hlboká je jazva, ešte hlbšia rana

Márne čakám, kým mi z neba spadne manna

miesto manny - hana

Chcela by som spomienky zotrieť zmizíkom

Som hlavne obeťou,ešte viac vinníkom

Kiežby každý pokus nestal sa miľníkom,

nechcené riziko ...