Ak dovolíte, trošku vám svoju kuchynku predstavím. Moja kuchynka je pomerne maličká, ale má svoju tradíciu. Kuchtím v nej už niekoľko rokov, ani sa už presne nepamätám, kedy som si ju postavila. Asi mi ju postavil sám Pán dávno predtým, než som dočiahla na jej linku a obliekla si zásteru.
Postupne som si do nej nosila nové spotrebiče. Najprv som začala varným hlasom, potom ako som mala 6 vstúpil do kuchynky ten najväčší a najdôležitejší - elektrický klavír. Neskôr sa z dôvodu nutnosti pridali i rýchlovarná gitara a pre trošku bohatšie recepty sme pridali i ručnú flautu. Sem-tam experimentujem a požičiam si od susedov i iné spotrebiče, ale nemám k nim dobrý návod na použitie a tak ich moc nepoužívam.
Aby som nehladovala, musím si variť svoje hudobné recepty takmer denno-denne. Tak si ich spievam, hrám, nahrávam, mixujem a ponúkam iným na opáčenie. A pretože som odjakživa človek rád experimentujúci, robím vymýšľam i vlastné recepty. Aj keď sú to len také domáce hudobné recepty, zatiaľ som sa neotrávila, takže je to minimálne bezpečné :o)
A teraz trošku slovenskejšia verzia - k hudbe som sa dostala už od malička, spievajúc najprv ľudové piesne s mamičkou, neskôr študujúc krásu hudby za dlhých tichých večerov s mojim ocinkom.
Na môj milovaný klavír som začala chodiť súc 7ročná. Neskôr som pridala gitaru a flautu a sem-tam ma chytí náhla inštrumentálna chtivosť a chytím harmoniku abo akordeón, ale to len tak pre radosť.
ČO do spevu - naprv som chodila do zboru na Topoľčianskej do našej ZUŠky, potom som sa zázrakom dostala do mojej spevavej akože Alma mater, do zboru Lúky. No a pridala som k tomu i čiastočné vedenie detského zboru sv. Cecilky.
Tak a etot vsio. To je to, čo robím z duše najradšej. Hudbu.