Jobov_prejav
Jóbov prejav< namespace="" prefix="o" xml="true">
1. Dobrý deň, vítam všetkých zas
Miesto tisíc prianí dorbých len, dnes preklínať chcem vás
Tisíc z nich posielam vám, nech vás bolesť preniká
V trýzeň šťastie, v zmar len raj, nech vám stále uniká
Ak súdite, ja súdim vás a nepoznávam mier,
Život ho zanedbáva tiež, nič nie je fér!
2. Prezraď kľúč, čo brány otvára
Tam, kde biedy, hladu niet, kde sa láska rozdáva
Či sa prídel života udeľuje na dekády?
Či je fér, že spravodlivých niet, že vsádzaš hlúpych do vlády?
Ak nesúdiš Ty, súdim ja a nepoznávam mier,
Ty ho zanedbávaš tiež, nik nie je fér!
3. Prečo žijem ja, keď iný mrie? Prečo neumieram ja?
Prečo dýcha svet, keď iný nie? Jak to, že nájde pokoja?
Preklínam vás, priatelia, že sa nik nezastaví!
Keď jeden trpí, tak i ja, vy však umierajte s ním!
Ak nesúdim ja, súdi smrť a rozdiel nepozná,
Život zanedbáva tiež, vždy je hrozná...
4. Plakať mám? A vnárať plač do vankúšov?
Zadúšať ho pod srdcom, zadúšať ho pod dušou?
A predsa cítim hnev! Zúrim, nech to každý vie!
Plač je tichý, mnou však trhá hnev, nenachádzam spasenie
Ak súdite ma, súďte si! Ja nevydám mier
Život zanedbávate, ja nie som fér!
Jóbov prejav som zložila na protest, že som ala jednu kamarátku, ktorú som videla pomaly umierať. Poznala som ju, kým mala červené líčka a poriadne decibelný smiech, a potom sa jednoducho pomaly strácala ...
A nik mi nevysvetlí, prečo musela umrieť a prečo to bolo dobré.
A preto sa pieseň volá Jóbov prejav, lebo som sa s Bohom hádala. Nemusíme s Ním vždy súhlasiť. Občas si o Bohu myslím svoje a nemusí to byť rúhanie.
Jednoducho sa hnevám a som nešťastná, keď veciam nerozumiem. A Boh o tom vie, rešpektuje to a úspešne ignoruje moje návrhy, ako by to mohol urobiť lepšie!