Motívom k tomu boli epidemiologické zistenia, že:
uvažovaný koeficient rizika rakoviny pľúc z expozície radónu v obydliach má najmenej dvojnásobnú hodnotu proti doteraz užívanej,
už objemová aktivita radónu v interiérovom vzduchu na úrovni 100 Bg/m3 sa pri celoživotnom riziku z expozície radónu prejavuje zvýšením incidencie zhubných nádorových ochorení pľúc o 18%.
Smernica 2013/59/Euratom prináša dôležité zmeny v praktickom vykonávaní radiačnej ochrany. Národný akčný plán pre radón je program na dlhodobú reguláciu expozície ľudí radónu v budovách, na ktorom sa zúčastnia všetky odborné zložky, lebo sa vyžaduje kvalifikovaný prístup a profesionalita, ktorú Úrad verejného zdravotníctva 24 rokov nedokázal obyvateľom Slovenska poskytnúť.
Kladie sa dôraz na optimalizáciu ochranných opatrení pred žiarením všetkých zdrojov, ktoré v dennej praxi ľudí prichádzajú do úvahy. Nech už ide o röentgenovanie, PCT alebo PET vyšetrenia, alebo o nezmyselnú mamografiu (plne nahraditeľná vyšetrením prsníkov ultrazvukom), či expozíciu prírodným rádionuklidom. Expozícia aerosólom radónu vo vnútri budov je vnímaná ako veľmi nebezpečná jestvujúca (existujúca) expozičná situácia, ktorú je nutné optimalizovať vždy, najmä, ak je prekročená referenčná úroveň.
Smernicou rady 2013/59/Euratom, je ustanovená najvyššia prípustná referenčná úroveň 300 Bq/m3 ako minimálny bezpečnostný štandard Európskej únie. Očakáva sa, že národné autority stanovia nižšie referenčné úrovne ako je minimálny štandard. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča pre Európske štáty hodnotu 100 Bq/m3 , podobne ako Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Na Slovensku je objemová aktivita radónu vyššia ako 200 Bq/m3 najmenej v 27% bytov, v 16% bytov vyššia ako 300 Bq/m3 a v 11% vyššia ako 400 Bq/m3 (prieskumy ÚPKM 1991-1993). Priemerná hodnota sa blíži k 180 Bq/m3 a maximálne hodnoty sa pohybujú okolo 2500 Bq/m3. Vo väčšine prípadov sa jedná o rodinné domy, roztrúsené po celom Slovensku. Úlohou Národného programu pre radón, ktorý Úrad verejného zdravotníctva ako svoju poslednú úlohu v radiačnej ochrane pripravuje je, tie domy vyhľadať a za podpory štátu koncentráciu radónu v nich optimalizovať.
Optimalizovať znamená znížiť pod hodnotu referenčnej úrovne, na hodnotu tak nízku, ako je technicky dosiahnuteľné s použitím rozumných nákladov a prihliadnutím na sociálne pomery v konkrétnej krajine. Prvým krokom optimalizácie podľa Smernice je znížiť intenzitu ožarovania v čo najkratšom čase na hodnotu národnej referenčnej úrovne. V ďalších krokoch sa postupmi bežnými pri plánovaných expozičných situáciách rozhodne o najvhodnejšom spôsobe regulácie ožiarenia a pokračuje sa v optimalizácii expozície na čo najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú hodnotu vykonaním trvalých nápravných opatrení.
Nápravné opatrenia proti prenikaní radónu do interiérov užívaných obydlí sa vo väčšine prípadov realizujú stavbárskymi postupmi (zistenie najpravdepodobnejších príčin prenikania radónu do interiéru, projekt nápravných opatrení, realizácia). Vykonávanie stavebných opatrení proti radónu je potrebné oznámiť stavebnému úradu. Obyčajne ide o zásahy do vyhradených konštrukcií budovy a projekt na ich vykonanie musí vypracovať autorizovaný stavebný inžinier. Niektoré opatrenia je možné uskutočniť za plnej prevádzky budovy, iné si od obyvateľov vyžiadajú znášať po čas inštalácie nápravného systému určité nepohodlie a iné vážnejšie obmedzenia alebo úplné prerušenie prevádzkovania budovy na čas nutný na vykonania opatrení.
Posledná úprava 4.4.2017 Petr Škrabálek