Prima Practica

Prima pratica (časť Jigdal) – jeden z prvých produktov kooperácie medzi hudobným a interaktívnym umením. Vzhľadom na relatívne jednoduchšie ovládnutie zvukových objektov oproti vizuálnym, som upriamil v počiatkoch práce s interaktivitou svoju pozornosť na zvuk, taktiež v intenciách technológie generovania zvuku na základe reálneho obrazu kamery. Táto práca predstavuje interaktívny hudobný nástroj, ktorý generuje zvuk na základe pohybov dirigenta. Tento sa nepodieľa na zvukovom charaktere diela len svojou nemou prítomnosťou, ale okrem ovládania ostatných hráčov sám participuje na hudobnej produkcii. Prehĺbenie tejto spolupráce vyústilo do vzniku multimediálnej kompozície „Midraš". Juraj Vajó – Prima Pratica pre komorný súbor (na text hebrejských Ranních modliteb v preklade Morica Krausa. Venované pamiatke deportovaných občanov Košíc počas 2.sv. vojny a Vladimíra Čuchrana), Komorný súbor Žena s blchou a hostia: Jana Urbanová – flauta , Zdenko Beer – klarinet, Iveta Vladyková – soprán , Martin Janočko – bicie nástroje , Attila Tverďák – elektrická gitara , Tomáš Bartko, Boris Vaitovič – basová gitara ,teremin, elektronika, Petra Timková – klavír, Žaneta Mariňáková, – husle , Juraj Vajó – dirigent.

Prima practica je termín, ktorý zaviedol Claudio Monteverdi pre odlíšenie staršej hudby, stavebne závislej od vokálnych zdrojov, jednoduchšieho hudobného obsahu (Prima pratica) od "novej hudby" začiatku 17. storočia (Seconda Pratica) vychádzajúcej z primárne inštrumentálnych zdrojov, resp. z možností vtedy sa rozvíjajúcich nástrojov.