http://literarnakaviaren.sk/gojdic-koncertne-prevedenie-operneho-fragmentu/gojdic-plagat/
Operačný vstup: Deň vladyku Pavla Petra v lochu bol prvým pokusom o hudobný náčrt fragmentov návrhu libreta hudobnej drámy o blahoslavenom biskupovi Gojdičovi. Výstup sa podarilo zrealizovať raz na košickom konzervatóriu a druhý krát vo VSG. Tento nový fragment, ktorý si v nehotovej podobe dovoľujeme v kaviarni Viola v Prešove dnes uviesť, má názov “Babička odchádza”.
Je to príbeh prerozprávaný náhodnými známymi a príbuznými ženy, ktorá prišla do mesta z obce, v ktorej sa zjavila istému malému chlapcovi nečistá sila. Budete počuť trochu bizarné správy o tejto dedine, a reflexiu polosnových vidín ženy, ktorá vo svojich posledných chvíľach stretáva blahoslaveného, o ktorom sa veľa dozvedela z rozprávania svojej priateľky. Gojdiča vidí vzpriameného a silného vo chvíľach najkrutejšieho zaobchádzania v rovnako terminálnej situácii života ako je ona, v komforte žijúca žena obklopená láskavými vnúčatami. Jej jedinou milou nie povinnosťou je prečítať deťom pred spaním rozprávku. Biskup ju vo sne zahanbil a zbavil tým predsmrtnej úzkosti...Nič jej samozrejme nevyčítal, len sám spravodlivý medzi národmi vymýšľa si tie najhlúpejšie dôvody prečo odchádza zo života taký ľuďmi ponížený. Úzkosť ženy nezmizne, prichádza však už nie zo smrti lež z objavenia sa obsesívnych, zvláštnych veršov. Pochádzali, ako si napokon spomenula, od jej nepodareného vnuka, ktorý jej ich raz vložil do modlitebnej knižky. Verše napísané na jeho pomery mimoriadne úhľadným strojopisom:
Predel: as des ges d1 gis1 ais1 cis2 -
“Z pekla na zem hľadieť vo štvrtok….v piatok havarovať...v sobotu sa začať prestať umývať...v nedeľu prosiť Boha o rýchlu smrť...v pondelok precitnúť... blížnych začať v utorok o odpustenie prosiť – na to je utorok krátky...v stredu pokračovať „
to boli tie verše.. ako mantra hrajú v jej hlave, nie a nie prestať a tak nakoniec nagymama pochopila a obtelefonovala všetkých dlžníkov, alebo tých, ktorí si od nej nejakú vec požičali, aby im povedala, že im to všetko daruje. Svoje kamarátky, s ktorými sa pre čosi pohádala a ktoré ešte žijú zavolala a povedala im ako ich má rada. Zavolala všetkým, ktorým ublížila. Bolo ich 17, žili ešte 9, telefón mali 3, dvakrát sa silno rozplakala pri rozhovore, tretí krát zadržala slzy. Za zvyšných 8 zapálila sviečku a za tých, čo nemali telefón sa pomodlila.Kabalisti by tomu všetkému možno povedali ibbur. Syn zavolal farára...z Pacem in terris, dávala si pozor na to, čo mu povie...
***** fragment "Babička odchádza"
Libretto sa pokúša hľadať rôzne cesty ku Pavlovi Petrovi: v otázke vytvárania osobných eschatologických úvah v zmysle ironického odľahčenia motivácie, či prieskumu vnútornej zanietenosti pre prerozprávanie príbehu svätca schopného vzoprieť sa zlu. Niečo ako kompenzácia vlastnej zbabelosti, alebo aj čistenie osobnej cesty ku tradícii. Komunikácia z Ruských Pekľan, cez Cigeľku, Budapešť, Mukačevo do Leopoldova a odtiaľ do Prešova, je mnohoštrukturovaný work in progress, výzva pre naplnenie tvorivých chvíľ života.
Z rozprávania žijúcej osoby, ktorá vladyku poznala, vieme že biskup bol radostný človek, ktorý každého koho stretol potešil dobrým slovom. V druhom dejstve, ktorého fragmenty sme sa miestami pokúsili náznakovo priblížiť zo zvukového záznamu, je v názve vyjadrený stav jednoty miesta dramatického celku, fragment sa volá:“ Deň vladyku Pavla Petra v lochu” Biskupova múdrosť poznajúc i iné tradície, dáva mu zvláštnu silu. Poznáva že hrešil mlčaním a hudbou. Poníženie predsa nemôže prísť len tak. Jeho blízky priateľ, melamed Mojše mu totiž rozpovedal nekanonizovaný príbeh o Jóbovi: „Viete za čo trpel Jób?“ opýtal sa ho Mojše. Odpovedal, tým čo vedel zo seminára : sloboda... a tak. Mojše mu na to venoval midraš: “ Keď faraón zamýšľal vydať rozkaz utopiť všetkých novonarodených židovských chlapcov zavolal si na poradu troch mudrcov. Jetra – Mojžišovho svokra, Baláma -toho čo sa zhováral s oslicou a Jóba. Predostrel im svoj úmysel ohľadom plánovaných vrážd a čakal na ich názor. Jetro bol proti, Balám za no a Jób mlčal.” Vladyka dlho o tomto midraši premýšľal, pár krát totiž tiež prikývol - hoci neprivykol. Navyše Mojše cestou domov od neho tragicky zahynul. Jeho smrť spôsobila paralelný zápletkový komplot, ktorý teraz nebudeme opisovať. Stalo sa to v čase transportov v 42-om roku. Gojdič krstom zachránil desiatky detí a sporil sa pri tom ťažko s Mojšem, ktorý deti chcel vziať so sebou do pracovných táborov o ktorých len biskup vedel, že sú tábormi smrti. Midraš o Jóbovi bol pre vladyku poučením, ktoré rozhodlo o tom, že sa v zásadnom čase ozval. S otázkou mlčania bol teda biskup vysporiadaný avšak niečo iné ho začalo trápiť: Čítal raz, ešte v 30-tych rokoch, že jeden Ind povedal to, že my Európania zle skončíme, pretože hráme hocikedy hocijakú hudbu a práve nad tým uvažujúci biskup - cimbalista sa zjavil našej babičke vo snoch, aby jej ukázal aké hlúpe hriechy nachádzajú na sebe svätci. V dnešnom fragmente sme to zatiaľ len načrtli, snáď sa nám to podarí dokončiť.
Náš blahoslavený je veselý muzikant a polyglot, vizionár, človek milujúci všetko stvorenstvo, odvážny muž.
V dramatickom celku sú dôležité dve postavy - Paderast a Spratek. Nomen - omen, ľudské vibrácie temných síl. V príbehu, ktorý sme Vám zaspievali, mal len jeden z nich podružnú úlohu zapisovateľa.
koniec predstavenia 21.2.2017 v Prešove v kaviarni Viola