Juraj Vajó
Hudobný skladateľ a pedagóg.
Životopis:
Juraj Vajo sa narodil 20. decembra 1970 v Košiciach. Po študijnom pokuse na VŠVL, vyštudoval v roku 1998 kompozíciu na VŠMU v Bratislave u Ivana Paríka, na tej istej škole pokračoval v externej forme v doktorandskom štúdiu. Od roku 1998 vyučuje hudobno-teoretické predmety na Konzervatóriu v Košiciach, na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity a na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 2002 absolvoval letné kompozičné kurzy v rakúskom Reichenau u K. Schwertsika, o rok neskôr sa zúčastnil na Ostravských dňoch novej hudby. V roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave u Vladimíra Bokesa. Je členom komorného súboru Žena s blchou. Od roku 2007 externe spolupracuje so Slovenským rozhlasom. Jeho diela zneli na prehliadkach mladých skladateľov v Prahe, Bratislave, Trenčianskych Tepliciach, Ostrave, na festivaloch Melos Étos, Košická hudobná jar, Nová slovenská hudba, na koncertoch v Slovenskom rozhlase a pod. Tvorí a žije v Košiciach.
Tvorba:
Seven throught five - Societa Rigata (2001)
Bez názvu - Societa Rigata
Skomponoval diela komorné ("...pre synagógu" 2007), inštrumentálne ("Music for Tape and Various Instruments" 2006; "Tikkun" 2009), vokálno - inštrumentálne ("Štyri kusy pre barytón a sláčikové kvarteto" 2002; "Pieseň pre soprán, klarinet, violu, bicie a klavír" 2002, skladby pre sólové ("Fantázia pre akordeón" 1999, "Variácie pre akordeón venované V.Čuchranovi" 2001; "...pre cimbal sólo" 2007) i viaceré nástroje ("Variácie pre klavír" 2007; "Hudba pre M a M"; "Meditácia pre flautu a klavír"; "Ricercar pre husle a klavír" 1996; "Bez názvu pre dva dychové nástroje" (1998); "Sonáta pre violu a klavír" 2000 ; "Duo pre flautu a kontrabas" 2002; "I´ll be your mirror" 1999; "For piano duett" 2005; "Bez názvu pre tri dychové nástroje" 1997; "Pieseň z výmenníkovej stanice pre violončelo a čembalo / syntezátor a bicie" 2001; "Notorno pre flautu, violončelo a klavír" 2002; "Pre dve violy a klavír" 2003; "Trio" 2003; "...pre hoboj, violončelo a klávesový nástroj" 2007; "Kvarteto pre flautu, violu, violončelo a klavír" 2003; "Fragmenty pre 3 violy a kontrabas" 2003; "Mantra pre klavírne kvinteto" 2004; "Chváliť a tľapkať... malá etuda na tleskot a hru pre komorný súbor" 2009; a mnohé ďalšie.
Kedy a prečo ste sa rozhodli, že sa stanete hudobným skladateľom?
„Pôvodne som študoval na Vysokej škole veterinárneho lekárstva a mojím zámerom bolo vyštudovať nejaké normálne remeslo, aby som sa mal čím živiť a hudbe sa mohol venovať priebežne. Rozhodol som sa pre riskantný krok a odišiel som zo školy v 3.ročníku. Zvážil som situáciu. Štúdium bolo veľmi náročné, a ak som chcel pracovať v tejto brandži, vyžadovalo si to ďalšie a ďalšie vzdelávanie a plné nasadenie. Dnes asi nie je doba pre úplne renesančného človeka. Cítil som, že nemám dostatočnú kapacitu intelektovo-energetickú na to, aby som zvládal takéto rôzne činnosti s plným nasadením. Uvedomil som si, že hudba je pre mňa vášňou a veľkou radosťou. Prianie venovať sa hudbe bolo u mňa aj predtým, aj keď som nemal hudobné vzdelanostné zázemie. Hral som na klavíri, spieval som v zbore. S priateľmi sme sa pokúšali o rôzne zoskupenia s netradičnými obsadeniami. Hrali sme hudbu na hranici žánrov. Noty som začal písať asi ako 19-20 ročný. Vtedy som sa začal pokúšať o nejaké vlastné komponozície. Predtým som skôr improvizoval a snažil som sa zapamätať si ten vyimprovizovaný tvar. Začal som teda tým, že som mal predstavu istého tvaru, a ten som chcel zapísať. V tejto fáze som oslovil skladateľa Norberta Bodnára, aby mi pomohol so zmysluplným zápisom. Svojim spôsobom mi dal základy konvenčného notopisu.
Od detsva ma paralelne zaujímala aj rocková hudba, jazz, vážna hudba, ale predovšetkým hudba, ktorú robia ľudia s nasadením, radosťou, láskou. Na koncerty do filharmónie som chodil s mamou už v detstve a podriemkával som tam, pretože som tých hudobníkov vnímal ako tých, čo to musia odohrať, aby mohli ísť domov. Viackrát tam prišiel sólista a doniesol spirit a úžasnú energiu. Tešil som sa, keď prišli "Varchalovci", pretože z nich išla obrovská energia a radosť. Koncom 70.-80.rokov hral ten ansámbel s úžasným, famóznym nasadením. Bol to rozdiel. Nedelil som teda hudbu na žánre. Takisto v populárnej hudbe a jazze sú zoskupenia hrajúce "zo zotrvačnosti" a hrajúce s radosťou. Takže to nie je záležitosť žánru, ale postoja ako takého. Toto ma na tom fascinovalo a dodnes fascinuje: radosť z muzicírovania a hudby ako takej. A táto radosť presahuje hranice žánrov.
Keďže som sa pre štúdium rozhodoval ešte za bývalého režimu, muzikológia bola vtedy vo vleku ideologických nánosov. Volalo sa to "marxisticko -leninská estetika s vedou o hudobnom umení", to ma odrádzalo. Potom došlo k spoločenským zmenám a celkovo sa komplikovala aj situácia s uplatnením absolventov vysokých škôl. Uvedomil som si, že to už nie je len o vysokoškolskom štúdiu, aby sa človek vyhol dvojročnej vojenskej službe, a potom sa mohol venovať hocičomu. Naozaj si treba zvážiť, čo chce človek robiť po celý život. Musí to robiť tak, aby to robil rád a s láskou. Komponovanie je totiž obsedantný koníček. Človek je tým nejakým spôsobom prenasledovaný. A ak inklinuje k týmto druhom činností, aktívnych tvorivých činností, ide aj o arteterapiu. Hlavne v mladom veku rieši veľa vnútorných neuróz a démonických stavov a sublimuje to do tvorby. Tým sa stáva jeho existencia nejako spoločensky únosná."
Aké je, podľa Vás, postavenie hudobných skladateľov na Slovensku?
„Priznám sa, že príliš o tom nepremýšľam, pretože to postavenie je iste iné v centre. Môžem to porovnať s minulosťou, keď som študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Končil som v roku 1998. Mám pocit, že dnes skladatelia, aj študenti VŠMU, majú podstatne viac možností na prezentáciu. Vznikli občianske združenia, napríklad ako SooZVUK, ktoré pravidelne organizujú komorné koncerty a majú väčšie možnosti prezentácie. Samozrejme,aj oni stále riešia finančné otázky. Ale tým, že je tam väčšie množstvo skladateľov, vytvára sa väčšia platforma na prezentáciu a myslím si, že analogická situácia je aj vo výtvarnom umení a v literatúre. Keď je väčšia tvorivá základňa, tak z nej vyvstáva stále viac príležitostí. V oblasti artificiálnej hudby sa však nevytvára konkurenčné prostredie, ale naopak, priaznivejšie, priateľskejšie, otvorenejšie prostredie, ako je, napríklad, v oblasti šoubiznisu. Osobne sa priznám, že v šoubiznise by som nechcel pracovať, pretože to je veľmi agresívne, vzájomne sa atakujúce prostredie."
Čo si vo svojej tvorbe doteraz najviac ceníte?
„S časťou svojej tvorby sa viem stotožniť, pretože som mal rôzne obdobia. Mal som zaujímavé obdobie, pred 5-6 rokmi. Vtedy vzniklo pár skladieb, ktoré sa dosť hrávali a získali aj veľmi dobrú spätnú väzbu. Šlo o kompozície, ktoré som robil metódou hudby na limitovanej ploche. Obmedzoval som plochu kompozičného záznamu na plochu jedného hárku formátu A3. Inšpiroval som sa výtvarným umením, konkrétne Jurajom Bartuszom. Ten robil tento postup s časovou limitáciou tvorby. Rozmýšľal som nad tým, že keď on ako výtvarník premýšľal nad časovou limitáciou tvorby, ja by som to otočil a ako hudobník rozmýšľal o plošnej limitácii. Obmedzil som si plochu záznamu, čo vyzerá ako irelevantný prvok pri hudobnej činnosti, ale nie je to tak. To obmedzenie má svoju tradíciu. V obmedzovaní prostriedkov tvorby bol majstrom Igor Stravinskij. Dokázal, že ak sa skladateľ sám obmedzuje pri činnosti v určitých aspektoch, posúva to jeho tvorbu stále ďalej a ďalej. A myslím si, že toto moje obdobie bolo vcelku vydarené. Samozrejme, že sa vraciam k starším obdobiam. Vždy je časové obdobie, kedy pracujem určitou metódou, a ktoré potom pozvoľna opúšťam a posúvam sa niekde ďalej. To znamená, že toto obdobie, ktoré mám teraz, neviem nejako objektívne posúdiť. To budem schopný až niekedy neskôr. Ale keby som sa mal vo svojej tvorbe k niečomu vracať, tak by to bola práve metóda práce na obmedzenej ploche."
Poznávacie znamenie:
„Komponovanie mi pomáha celostne pochopiť svoj doterajší život, a nachádzať vhodné riešenia často aj v zložitých životných situáciách. Je to v súčasnosti pre mňa prax hlbokej meditácie."
Kontakt:
Juraj Vajo
e-mail: jurajvajo@centrum.sk
Text pripravila Hana Kolbašská, foto Slavomír Szabó
