Opera

Operný projekt:

Opera, námet na libreto

Prológ: Elišua je pacient s progresívnou psychózou – schizofréniou. Ukladá sa spať po večierke ( použijú sa sekvencie z filmu http://www.youtube.com/watch?v=vG0NimBNcDE&feature=youtu.be

Jeho sen, ktorý spočiatku vyzerá ako televízny dokument, sa odohráva v meste Astana v roku 2268. Dokument vznikol pri príležitosti 200-ho výročia začiatku III. sv. vojny, ktorá trvala 11 rokov (súčet počtu rokov ostatných svetových vojen) a priniesla nové mocenské centrá, etnickú skladbu obyvateľstva, etické vedomie. Konštituovanie nových represívnych zložiek prebieha oddelene v dvoch nových mocenských centrách: v novej Číne a v novej Argentíne. Konfliktom ostali ekologicky i úbytkom obyvateľstva najmenej zasiahnuté východná Ázia (celý Sibír) a krajiny Južnej Ameriky. Do konfliktu zasahovali spočiatku iba podporou oboch bojujúcich strán a zapojili sa do neho až na jeho konci. Argentína anektovala po krátkej intervencii konvenčnými zbraňami okolité krajiny a Austráliu a Čína Japonsko. Argentína a Čína sa stali faktickými víťazmi vojny západného sveta verzus moslimských krajín. Obidve krajiny zdedili vyspelé informačné technológie 21.storočia, avšak ich vlastníctvo ostáva v rukách elít a ich vývoj ustrnul. Po konflikte uzavreli obe krajiny bilaterálne dohody o rozdelení sveta a o asanácii zamorených zón

Vojnový konflikt takmer vyhubil obyvateľstvo Európy, Severnej Ameriky, Blízkeho a Stredného Východu a severnej Afriky. V konflikte sa masívne využívali chemické, biologické i jadrové zbrane, preto tieto územia sú aj storočie po konflikte opustenou zónou. Nekontrolované množstvo použitých, i odložených nepoužitých zbraní na týchto územiach vytvára predpoklady pre vznik nových invazívnych rastlinných a živočíšnych druhov.

Oficiálne miesta mlčia o ľudských spoločenstvách na týchto územiach. Správy tajných služieb však hovoria o likvidáciách obrích Rómov v pohoriach strednej Európy. Neskôr narastá i napätie v dôsledku silného záujmu Argentíny o aktívnu rekultiváciu oblasti kláštora v Pidhirikách. Čínska vláda má preto v ostrom sledovaní teritórium bývalej Ukrajiny a okolitých krajín, ktoré im podľa platnej zmluvy patria ako asanačné územie. Táto oblasť má kontakt s rádioaktívnym zamorením už od druhej polovice 20. storočia, preto produkuje najviac nebezpečných rastlinných a živočíšnych mutantov.

Veľká Čína má obývanú zónu od Uralu po Tichý oceán. Japoncom sa pred dobitím konvenčnými zbraňami (bol to zámer zachovať Japonsko nezamorené) podarilo mnohým emigrovať na Tichomorské ostrovy. Ich krajinu okupuje elita novej Číny. Stal sa z nich morský národ, ktorý teraz ohrozuje novú Čínu od Východu.

(Novú Argentínu nechávajú na pokoji, je to ich možný spojenec.)

V Číne sa na začiatku 22. storočia rozšírila móda rôznych druhov popráv a samovrážd (aj ako súčasť rôznych umeleckých produkcií) a eutanázií. Základom bulvárnej publicistiky je rošáda farbistých opisov agónií, reinkarnačných cyklov a analýza smrtiacich metód. Povinnou literatúrou pre deti školského veku sú Marx a Nietszche. Marx ako strojca politického systému, ktorý v čínskom dotvorení odolal zničeniu vojnovou katastrofou a Nietszche ako tvorca, pre nové ľudstvo mimoriadne silného vzoru. Dostojevského Kirilov je najčastejšie dramatizovanou postavou, rovnako ako Goetheho Werther.

Kult človeka pohŕdajúceho smrťou sa stal natoľko rozšírený, že nabúral ekonomickú produktivitu (týkal sa všetkých sociálnych vrstiev, ale najmä tých, čo riešia vzdelanostnú ekonomiku) a donútil vládu jednať s noachitskými náboženskými skupinami (po vojne boli všetky zakázané, teraz povolili židokresťanov a Jubus (mali ale zakázanú obriezku), a to len preto, že v katolíckej Argentíne práve pred časom vyhnali sefardských Židov. Vláda sa dohodla s predstaviteľmi Jubus na ich podpore prehlásenia Karla Marxa za posledné zjavenie Buddhu a na vzájomnej spolupráci. Obriezku však nepovolili. Zo dňa na deň boli svojvoľné popravy a eutanázie zakázané, prešli do ilegality spoločenskej i politickej a hlavným bulvárnym žánrom sa stal príbeh o náhlej, nevysvetliteľnej smrti a o pátraní po jej prirodzenom pôvode...

Astana je obrovské mesto na západnej periférii obývateľnej časti čínskej ríše. Obyvateľstvo z tajných noachitských komunít zasiahla smrtiaca móda minimálne, a po vojnovom zdecimovaní sa pomaly vzmáha. Iba islam sa zákazom obriezky úplne zdecimoval, statoční moslimovia boli masovo popravovaní kvôli obriezke, ktorú naďalej praktizovali – až kým ostatní bratia ich nepresvedčili o novom zmysle vecí: Šimeon a Levi obriezku znesvätili vraždami, preto ich kmene zanikli. Židia fúziou s kresťanmi a súfijmi vytvorili spoločenstvo, ktoré má šancu prežiť: židia a súfi sa vzdali nutnej obriezky a kresťania niekoľkých slov nicejského vyznania viery (čiže neboli spájaní s Argentínou, ktorá ich kvôli tomu zavrhla.)

Európske jazyky fúzujú do vulgárnej novodobej koine – prevažne slovanizovanej angličtiny. Ruská a anglická literatúra mala dôsledne preložený Zohar. Čítal sa medzi chudobou tak i tak. Z obojakého čítania Zoharu vznikol jazyk páriov novej Číny.

V Číňanmi okupovanom a pôvodným obyvateľstvom opustenom Japonsku sídlia mocenské zložky novej Číny. Oficiálny ideológ štátu Lavrentij pozve židokresťanského teológa, vedca biológa a učiteľa Eliáša do Japonska na rozhovor. Eliáš je najdúch - nikto nič nevie o jeho pôvode. Lavrentij sa chce dozvedieť fakty o Pidhirikách. (Čína archivuje niektoré webové stránky starého sveta, má však nový web, ktorý je postavený na čínskych znakoch a tým pádom nie je dostupný pre „nevzdelancov“ neovládajúcich čínštinu. Argentína web zavrhla: www=666, nebolo o čom debatovať, prevádzkujú ho iba tajné služby). Učenie v Pidhirikách totiž podivne korešponduje s vizionárskym učením Solovjova v jeho „Legende o Antikristovi“ .V kontexte so záujmom o územie na lénnom statku Číny, tento akt Argentíny vyzerá ako priama diplomatická provokácia, alebo to miesto ponúka nejaké tajomstvo. Eliáš je vyzvaný, aby sa pripravil so svojim žiakom Elišuom na prieskumnú expedíciu. Majú informovať o možných rastlinných a živočíšnych mutantoch a preskúmať podzemie kláštora. Ako sprievodcov im pridelia štyroch Číňanov. Eliáš sa vracia do Astany.

Mesiac pred odchodom na tajnú misiu sa Eliáš „zapletie“ s herečkou Nisou, ktorá má tajný vzťah s policajným dôstojníkom Klementom a ten je aj milencom Nadeždy Konstantinovny, šéfky miestneho oddelenia kontrarozviedky. Zvodom Nisy neodolá ani starý protivník Jezebel. Nisa uchváti Eliáša bel cantom, na ktoré má starý svätec slabosť. Eliáš mimochodom s Nisou neplánuje nič mať – ich príbeh je parafrázou príbehu Mileny Jesenskej s Franzom Kafkom a podobných sexom nenaplnených vzťahov. Eliáš vie, že na ženu neslobodno pozerať, nuž ale čo so sluchom... nechce skončiť ako Ábelárd, Nisa ho zvádza a ako manéver navrhne barterový obchod – ona ho bude učiť spievať a on jej hovoriť o Písme. Tu sa začína Jeremiášov príbeh z Egypta v parafráze spracovania Franza Werfela. Nisa sa skutočne do Eliáša zaľúbi, a preto Eliáš zahynie...

Žiarliaci Klement ho otrávi – v štýle bulharských tajných služieb - dáždnikom. Predchádzalo tomu dlhé sledovanie – príbeh sa zamotal. Nadežda Konstantinovna totiž majetnícky ľúbi Klementa a chcela zlikvidovať preto Nisu a nie Eliáša. Preto sa jej likvidácia Eliáša nepáči. Klement vie, že to prehnal, preto potrebuje pomoc mága – iluzionistu Medenopoľného. Zariadi sa iluzionistický výstup Eliáša do neba – speňaží sa to aj bulvárne. Nerytmická hudba.

Elišua prichádza na scénu oplakávajúc svojho učiteľa. Nisa sa zrúti. Elišua majstrovou smrťou zmocnie. Premýšľa... vediac, že poverenie je z najvyššieho miesta, dôjde na kontrarozviedku a žiada si vysvetlenie, ukazujúc dokumenty od Lavrentija. Neskoro mu dôjde, že urobil chybu. N.K. ako správna policajtka naoko hrá, že ničomu nerozumie, v snahe dostať Klementa preč od žialiacej Nisy posiela ho do Japonska s hlásením. S Klementom prichádza Ing.Chen poverený doprevádzaním Elišuu.

Do Pidhirík teda ide Elišua bez majstra strážený troma oficiálnymi príslušníkmi, plus komunikáciou s políciou si vyslúžil „dvojitú ochranku“. Odcestujú. Elišua dostal k dispozícii najlepšiu možnú techniku a múdreho Ing. Chena – nového priateľa. Chen je úprimný a čistý človek, Elišua ho preto učí Písmu a Chen sa chce stať noachitom. Ich rozhovor je v štýle ars – antiqua moteta.

V okolí wislanského zálivu Baltského mora natrafia na komunitu miestnych ľudí. Elišua je pôvodom Rusín a tu zrazu objavuje gréckokatolíkov! Sú však mutanti a jeho povinnosťou je buď ich zlikvidovať, alebo nahlásiť.

Elišua tuší, že do Japonska príde skoré hlásenie a vražedné komando sa dá čakať čoskoro.

Elišuovi sa vo sne zjavuje Eliáš. Oznamuje mu, že Frombork je to miesto, po ktorom idú Argentínčania, a že to chcel Lavrentij zistiť. Argentínčania si totiž myslia , že Foucaultovo kyvadlo v Kopernikovom múzeu zachoval Satan, a že odtiaľ sa odtrúbi jeho príchod. Snový dialóg v štýle ars-nova moteta.

Argentínčania by teda chceli vo Fromborku postaviť betónového Krista väčšieho ako majú v Riu. Elišua píše Lavrentijovi e-mail, v ktorom upokojuje situáciu a radí nechať Argentíncom v okolí Pydhirík malé kontrolované územie pre ich výstavbu „kultických stél“, za prirodzenej kontroly tajnej polície...a podobný blábol, nutný pre čínske oči. Naznačuje indície o kolektívnej nezámernej samovražde otrávením biologickým jedom zámenou za protilátku a ďalej blufuje, že prišli do pravdepodobne nedávno opustenej ľuďmi obývanej zóny, ktorí sa zrejme pustili na Juh – (vie, že v Karpatoch niet živej duše, že tam boli pred 50-mi rokmi robené záťahy na obrích Rómov, takže je to dobrá falošná stopa). Hudobný dej sa „dvoj-epizuje“, čas materializácie Elišuových myšlienok realizovaných pri notebook-u sa nekryje s časom komunity, v ktorej sa odhlasuje útek loďou do Severnej Ameriky. Elišua na lodi zomiera – zabudol sa zaočkovať. Vhodia ho do mora a parafrázuje sa zázrak z filmu Lars von Triera „Breaking the waves“.

Elišua však v druhom dejovom slede stále sedí pri počítači a dorába záverečnú projekciu listu Lavrentijovi. Elišua neskoro pochopil, že Lavrentij už nie je dôležitý...preto ostáva pri notebooku počuje zvony a na pol oka sleduje vlastné obradné pochovávanie.

Chen na lodi necháva minulosť za sebou. Je oddaný Noachita. Nariadi Ábramovskú obriezku všetkých chlapcov. Nie je však taký rozprávač ako Elišua, preto si ku vedeniu komunity vyberie schopných mladých, ktorí sa samozrejme skoro začnú hádať, až sa do toho musí zapojiť Ing. Chen, ktorý „robí rabína“. Rozpráva im o starom Sumerovi, učiteľovi Sémových detí, až kým ich neutíši. Informácie o Sumeroch sú jeho vzácny majetok, preto šetrí slovami. Na lodi sa nesmie súložiť, aby sa zachovala Noeho tradícia, preto sú všetci veľmi vybudení. Hudobný vrchol – oslava na lodi. Vypustenie holubice a krkavca z lode. Parafráza:

http://www.chabad.org/parshah/article_cdo/aid/1985087/jewish/Selfish-as-a-Raven.htm

(objavenie sa vrchu Ararat, zrejme Mount Caubvick alebo iný zo studených New Foundland-ských pahorkov)

parafráza:

Noach was commanded to enter the ark to save himself from the destruction of the evil and corrupt society he inhibited. In Hebrew, the word for "ark" is teivah, which also means "word." Furthermore, the numerical equivalents of the dimensions of the ark also allude to language. The ark was 30 cubits in height, which corresponds to the Hebrew letter lamed; 300 cubits in length, equaling the lettershin; and 50 cubits in width, which corresponds to the letter nun. These three letters spell lashon, which means "tongue" or "language." Thus the Kabbalistic commentaries teach that Noah's ark is the secret of elevated language.

Our words have the power to build or destroy. We therefore must always use extreme care and caution when we choose our words, and recognize that just like the ark created a new reality for mankind, so too will our healthy communication create new realities.

Sarah Esther Crispe,

on behalf of the Chabad.org Editorial Team

Epilóg: Elišua precitne zo sna na psychiatrickej klinike. Hľadá notebook, sestrička mu znudene opakuje, že na oddelení pacienti počítač nemajú povolený. Je ráno ( použijú sa úvodné sekvencie s filmu http://www.youtube.com/watch?v=vG0NimBNcDE&feature=youtu.be

Iné použité sekvencie v opere