Carpet 43

http://vimeo.com/23633769

V nadväznosti na prezentovanú spoluprácu, v rámci festivalu „Rezonancie“, vznikla ďalšia práca multimediálna „Carpet 43“ . Pod spoločným pseudonymom „Urban Hudák“ bolo prezentované alternatívne multimediálne divadelné predstavenie, ktorého ťažiskovým momentom bol sled paralelných dialógov v hlave Urbana Hudáka. Predstavenie je doplnené o hudobnú performanciu na základe kompozícií Juraja Vajóa, ktorý je zároveň autorom textu hry, choreografiu a réžiu zastrešil Anton Faraonov. Interaktívna projekcia obrazu infrakamery zamierenej z malej vzdialenosti na tvár autora, ktorý sa podieľa na hudobnej produkcii hrou na klavír, vytvára bizarné obrazce detailov tváre na projekčných plochách rozmiestnených v priestore javiska. Vzniká prirodzená dekonštrukcia na viditeľné fragmenty, ktoré vďaka svetelným podmienkam v divadle a technologickým možnostiam kamery vytvárajú inverzné obrazce. Časť svetelného spektra je transparentná, čo umožňuje prekladanie obrazového materiálu spôsobom podobným v textovej rovine. Autorský vstup na úrovni scénografie a interaktívnej projekcie je však len parciálnou zložkou komplexného diela. V intenciách zámeru virtuálizácie konkrétneho človeka v jednom dejovom momente nastáva situácia, kedy hráč na gitaru má hrať na základe spoluhráča, ktorý nie je fyzicky prítomný. Tento spoluhráč je vytvorený a projektovaný na základe krátkeho, niekoľkominútového záznamu skrytej kamery uloženého do operačnej pamäte počítača tzv. „bufferu“ v čase, kedy hudobník sám na javisku nevykazoval hráčsku aktivitu. Následne je konfrontovaný s vlastným nečinným obrazom. Obdobné vizuálno-zvukové situácie spracovávala vo svojich performanciách napríklad Laurie Anderson (adekvátne technologickej situácii osemdesiatych rokov).