Omladinám.

Slobodná junač! Znáš tú vrstvu svoju

tam v dávnej Sparte, — z ocele, z kremeňa,

nepriučenú mäkkému pokoju,

neznajúcu nič, len hrdinov mená:

Krásna mlaď! krásno-li to, čo vynúti

medená doska a železné prúty?

Na smutných poliach požunských stáli my,

keď o Slovensko prvé kostky hrali,

titanský vrah stál pred nami malými,

ním hrôza triasla, my sme sa nebáli:

Odkiaľ smelý ten zápal? - nám velelo

Ľudovítovo bohatierske čelo!

Osemkrát sa už omladili roky,

čo pod lipami národ riekol slovo:

Mlaď priskákala, opásala boky,

nezbedne kričiac: sem prach a olovo!

Čo ozbrojilo mlaď vôľou a mocou?

Hlas bratov starších a vážny prst otcov.

Dospelá junač! dnes už bežíš sama

v hromady, čaty, skupštiny, tábory,

rušiaš už napred vlastnýma nohama

a vlastná k sláve päsť dráhu vám borí,

a chlap do chlapa čo by ste odvisli,

visieť budete, ale — neodvislí!

Vy zaľúbenci, — mladosť rada ľúbi,

v lúčoch mesačných ľúbosť rada chodí,

hľaďte na tmavé hôr balkánskych zruby,

na východ, kde sa nová doba rodí,

choďte, — kde sliepňa mesiačik rohatý

s hroznou ľúbosťou k ujarmenej brati!

Hej, orlíčatá! stvrdli vám zobáky,

podrástli brká, pazúry zostreli,

žiarou plamennou prebleskujú zraky,

zloba a krivda - tie vám ich pretreli;

moc vaša, hanba vaša vás vyzýva:

Rozdrapte hnusné poroby ohnivá!

Predvšetkým: svornosť, svornosť, svornosť, synia:

zahyňte,- medzi sebou nebite sa !

Len z roztržky vás potomci obvinia,

za hriech vady len odsúdia nebesá:

Svätým budiž vám božie to tam slovo,

Svätoplukov prút, uhlie Kollárovo !

Uctite otcov mozole krvavé,

uctite, čo tí životom dobyli,

nepovoľujte každý svojej hlave,

boj bijúc na ich staňte si mohyly:

Kedyže príde k vysokej budove,

keď každý osve kope grunty nové ?!

Chráň sa sveta: diabla, krvi, tela,

vyhádžte hárem - diván z Carihradu!

Vám nepristane šialenosť zbabelá,

svetáctvo rodí odrodilú zradu:

Ba, niet Slovana bez božieho slova

a niet spasenia krem kríža Kristova!

Syn márnotratný! - podvodná sloboda,

žranie, lokanie, nosiť sa bohato,

v necudnom lone hriešna polahoda:

Sviniarstvo, handry, potupa a mláto!

Milosti dôjdu kajúci pohania,

ale národom niet brány pokánia!

Synovia, bratia! - moc, vraj, to je veda,

čarovná ľudstva okrasa umenie:

Kňazom a mníchom knihy!? - beda, beda!

Či svetlo ducha pre každého nenie?

„Noble passion: pipa, puška, kone!“

Tak tí, - čo jakživ mali nás v pohone:

Psie kože! jedno, poviem-li: psie hlavy!

Kartári, ktorým hrou je „naše, vaše“:

Už doby novej päta vás zadlávi,

dieťa vaše sa proti vám opáše;

zákonom krytý a stavom - Rajnoha

už berie diel svoj po zákone z Boha!

Učte sa, mládež! nové časy stali,

slávni dosiaľ len boli tí, čo bijú;

my sme robili, iní si písali -

zlodeji, lhári - našu históriu:

Učte sa, cvičte! - bo vymrú poeti,

beda nám v hrobe, otcom — nemých detí!

Hurrá, mládenci! napred, boh pomozi!

Slavian-géniov prápor pred radami,

krídlami svorné bratstva hradbovozy,

naše modlitby, žehnania nad vami,

naspäť nesmiete — tam priepasť ohnivá

a nad ňou trúba dejín spravodlivá!