štefan Pilárik

bol slovenský básnik, prekladateľ a autor autobiografických diel radiaci sa medzi barokových autorov.

Pochádzal z rodiny evanjelického farára a dostalo sa mu solídneho vzdelania vo viacerých školách (Očová, Bardejov, Banská Bystrica). Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ a evanjelický farár a kazateľ. Pôsobil na pomerne veľkom území Slovenska, pretože sa neustále sťahoval (Ilava, Spišská Teplica, Trenčín,Beckov, Senica, Dolná Strehová). K jeho pobytu v Beckove sa viaže tragická udalosť. V roku 1660 gróf Nádasdy, v období náboženských bojov, zničil chýrnu Pilárikovú knižnicu, v ktorej sa nachádzali literárne a historické unikáty. Po odchode z Beckova bol zajatý Turkami a odvlečený do zajatia. Osudy v tomto zajatí pútavo opísal vo svojom diele Lós Pilárika Štefana.Neskôr sa presťahoval do Nemecka, kde pôsobil v dedine Neusalza ako farár.

Jeho prvé literárne diela boli preklady teologickej literatúry. Svoje diela písal v nemčine, češtine i latinčine. Vo svojej tvorbe sa venoval náboženským dielam a súdobým problémom, akými boli aj strety panovníka s tureckými útočníkmi, ale tiež sa venoval problémom medzi protestantmi a katolíkmi. Vo viacerých dielach využíva pri opisoch vlastné zážitky, čím sa stali čiastočne autobiografickými.

Používal účinné naturalistické opisy udalostí, ale tiež ich hodnotil zo silne moralistického postavenia, pretože sa snažil napraviť ľudstvo vierou v Boha, vďaka čomu sa jeho diela stávajú jasne barokovými, pričom používal aj mýstické motívy. Pilárikove diela sa často prikláňali ku kazateľskému a rečníckemu štýlu. Vďaka dokumentárnosti a dôslednému zobrazovaniu skutočností je jeho dielo Sors Pilarikiana ... jediným viac-menej faktografickým dielom v slovenskej literatúre.