Vtedy boli stredné školy ešte latinské, k národnému vedomiu nevychovávali.

Preto slovenská mládež na lýceu v Bratislave utvorila študentskú spoločnosť,

ktorej programom bolo poznávať a pestovať československú literatúru, teda nie už len náboženskú a staršiu literatúru, písanú v biblickej češtine, ale súdobú modernú literatúru, preniknutú národným a slovenským duchom.

Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre,

ale zaujímali sa i o dejiny,

osud národov a ich zápas za slobodu. 

- rovnoprávne postavenie slovenského národa v bývalom Uhorsku,

- uzákonenie spisovného jazyka,

- zrušenie poddanstva,

- rozširovanie národného školstva,

- zachovanie národného umenia

11. mája 1848 verejne vyhlásili Slováci v Liptovskom Mikuláši pod vedením štúrovcov svoje požiadavky - "Žiadosti slovenského národa". Požadovali, aby sa Uhorsko stalo krajinou rovnocenných národov, na uhorskom sneme by mali mať rovnomerné zastúpenie všetky národy, Slovensko by malo mať vlastný snem, v slovenských stoliciach by mal byť úradný jazyk Slovenčina, vzniknúť by mali slovenské školy, zavedené by malo byť všeobecné volebné právo a zaviesť by sa mala sloboda zhromažďovania a tlače. 

Zjazd sa zmenil na otvorené bojisko, kde štátna armáda (na čele Vindišgréc) bojovala proti Slovanom. Štúrovci utiekli do Viedne. 16. septembra 1848 tu založili prvú Slovenskú národnú radu, ktorá sa stala najvyšším slovenským politickým a vojenským orgánom. Organizovala dobrovoľnícke povstania s cieľom odtrhnúť Slovensko od Uhorska. 

Prvá výprava začala 19. septembra 1848, viedla smerom na Myjavu. Tu Štúr vyhlásil odtrhnutie Slovenska od Uhorska. Výprava však bola porazená. Druhá výprava - tzv. zimná zasiahla stredné a južné Slovensko a druhá vetva viedla cez Moravu na Žilinu. Dobrovoľnícke výpravy nepriniesli žiadny úspech a po revolúcii v rokoch 1848 - 49 boli boje Slovákov za slobodu neúspešné.