Kollár

bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ slovenského a predstaviteľ českého národného obrodenia, jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz.

Patrí do slovenskej klasicistickej literatúry, zapojil sa do slovenského národnobuditeľského hnutia.

Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu panslavismu.

Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina. Pochádzal z roľníckej rodiny a trpel nezáujmom otca o humanitné vzdelanie.

Od roku 1819 sa začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom.

Veľký evanjelický chrám , kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval Šándora Petőfiho, vtedy ešte Slováka. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou . Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú kritizoval

Počas revolučných udalostí 1848 - 1849 a po nich Kollár pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska". Podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho (ako odmenu Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Heglovej filozofie dejín. Patril k zástancom austroslavizmu. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol aj výborným básnikom, slavistom, kazateľom.

Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim. Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.

Prvým literárnym dielom mladého poeta bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811 - 1812.

Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou skladbou Slávy dcera. Dielo vyšlo po prvý raz v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcera v roku 1832.

Svoju lásku k ľudovej piesni prezentoval Ján Kollár v dvojdielnej zbierke Písně světské lidu slovenského v Uhřích.

Podstatnú časť diela Jána Kollára tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje, ako sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské (1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O literárnej vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slávskými (1836) a zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).

V mladosti sa Kollár venoval aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.

Poézia

1811 – 12 Deploratio praesentis status Hungariae (Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku)

1821 Básně Jána Kollára

1824 Slávy dcera ve třech zpěvích – Sála, Labe, Dunaj

1832 Slávy dcéra – nové vydanie s piatimi spevmi (I. Sála, II. Labe, Rén, Vltava, III Dunaj, IV. Lethe a V. Acheron

1834, 1835 Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách

1836 rozprava O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými

1845 Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích

Próza

1822 Dobré vlastnosti národu slovanského

1843 Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštnym ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou

1950 Pamäti z mladších rokov života

1853 Staroitalia slavjanská

1863 Druhá cesta do Vlach

Polemický spis

1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.

Ostatné

1825 Čítanka alebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v městech a deďinách

1826 Šlabikář pro dítky

1831 a 1844 Nedělní, sváteční i příležitostné Kázně a Řeči

1832 Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře

1834 – 35 Národnie zpievanky, čili Písně světské Slovákův v Uhrách jak pospolitého lidu tak i vyšších stavů

1836 O literárnej vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými

Biografia

Paměti z mladších let života

Editorské práce

1823 a 1827 Písně světské lidu slovenského v Uhrích 1-2 (spolu s P. J. Šafárikom)

1834 a 1835 Národnie zpievanky

1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jszxks pro Čechy, Moravany a Slováky

Vedecké práce

1828 Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nárečí narodu slovenského

1830 Rozpravy o jmenách, počátkýách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů

1837 Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation

1839 Sláva bohyně a původ jména Slawův čili Slovjanův

1853 Staroitalia slovjanská

1854 O literárnej vzájomnosti

Výbery

1862 – 63 Spisy Jána Kollára I-IV

1887 Sebrané drobné básně

1893 Výber z Kollárových básní

1946 Slávy dcera

1950 Pamäti z mladších rokov života

1952 Vlastenec

1953 Národnie zpievanky

1954 O literárnej vzájomnosti

1957 Slovník slavianskych umelcov

Ján Kollár zomrel vo Viedni 24. januára 1852.

Najprv ho pochovali vo Viedni a v roku 1904, keď sa rušil Cintorín sv. Marka, ho mali pôvodne previezť do rodných Mošoviec, ale nakoniec jeho telesné pozostatky boli uložené na Olšanských cintorínoch v Prahe.

Nápis na pamätníku J. Kollára v Mošovciach

Page updated

Google Sites

Report abuse