Šťastný to človek...

Aj zo smutného hriešnika sa šťastný človek stáva,

keď princípy ľudské a Pravdy Božie dodržiava.

Ani bôľ a ťažkosti nie sú mu už prekážkou,

raduje sa, teší, každou žitia drobnosťou.

Ovláda svoju pretvárku, pýchu, panovačnosť,

obdivuje úprimnosť, múdrosť a čestnosť.

Srdce mu pesimizmus nerozleptá, cynizmus nerozpoltí,

nezatvrdzuje sa, neľaká sa, s Bohom je úspešný.

Chráni sa nevďačnosti, klamstva, lakomosti,

hladný a smädný je po spravodlivosti.

S radosťou vníma dobro, krásu i čaro prírody,

jeho tvár neustále milotou, šarmom žiari.

Opustených povzbudzuje, hladujúcich kŕmi,

odpúšťa a žehná aj tým čo mu kruto ublížili.

Druhým pomáha, iných počúva, pokoj zažíva,

nádej, lásku a radosť s úsmevom rozdáva.

Svojich ideálov sa nikdy v ničom nevzdá,

dokáže sa nadchnúť z blaha, čo mu silu dodá.

Má veľkú túžbu po dobrodružstve a poznaní,

prekonáva pohodlnosť, nad zbabelosťou víťazí.

Šťastný to človek, keď zásady Božie pochopí,

jeho duševný postoj je svieži – omladzujúci.

S Božou Trojicou kráča, anjelsky sa modlí,

niet šťastnejšieho človeka na tejto zemi.