Vďačné srdce – srdce radostné

Keď si zranený a zaťažený mnohými starosťami,

srdce ti krváca a máš veľa vážnych pochybností,

ťažko sa ti smiať, jasať, spievať chválospevy,

Pán hovorí: "Práve teraz buď radostný a vďačný."

Keď ti duch tohto veku trápením srdce zatvrdil,

bariéry zbudoval, pre pomoc Ducha Svätého zmaril,

a vnútro tvoje plače, lebo máš zla nad svoje sily,

uvaľ vo viere každé bremeno na Pána, On zvíťazí!

Keď diabol a sily temna neprestávajú na teba útočiť,

a ty si nevieš rady, už len čakáš ako život skončiť,

prinášaj pred trón Boží pokorné prosby vďačné,

lám útoky v mene Ježišovom, diabol porazený bude.

Ježiš, keď vzkriesil Lazára riekol: "Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal."

Keď išiel nasýtiť zástupy, zdvihol oči k nebu, dobrorečil a žehnal.

Z desiatich malomocných sa jeden vrátil, ďakoval a vďačnosť ho zachránila.

Len vďačné srdcia vojdú do nadprirodzených vecí a duše, tela uzdravenia.

Božie Otcovo srdce za našou vďakou neprestajne prahne,

chce ju počuť, cítiť, či máme srdcia vrúcnou láskou plné.

Vďačný človek rozšíri milosť a má viac Božieho požehnania,

preto dobroreč duša moja a vzdávaj Bohu vďaky bez prestania.

Ó, drahý Bože, tak málo som Ti ďakoval, chválil Ťa a velebil,

ďakujem Ti, že mi dávaš milosť, že si sa odo mňa nikdy nevzdialil.

Daj Bože, nech moje srdce Ti za všetko bude vďaku vzdávať,

i že som sa dožil dnešného dňa, že môžem v Tvoju pomoc dúfať.

Že si sa ku mne s láskou sklonil a prijal za dieťa Božie,

že ma požehnávaš a dávaš mi veci potrebné na prežitie,

že si mi blízkych dal, s ktorými môžem v láske prebývať,

že môžem Tvoju stvorenú krásu naplno žiť a si ju užívať.

Že mi ducha, myseľ, dušu napĺňaš vznešeným optimizmom,

a cez Tvojho Ducha sa už stávam znovuzrodeným človekom,

čo mi do nadprirodzených vzácnych Božích tajov dáva vojsť,

ó, to je prenesmierna radosť, žiť a zažívať Tvoju prítomnosť.