Viac Tvojej prítomnosti

Keď Adam začul kroky Hospodina Boha,

chodiaceho za večerného vánku záhradou,

ako zhrešiaci človek zo strachu skryl sa

pred blízkym spoločenstvom s Bohom.

Od tohto prvého zlyhania až po dnešok,

človek prichádza o Božiu prítomnosť a moc,

potešuje sa už len rituálmi, tradíciou, uctieva zlaté teľce,

prestáva rozumieť sile modlitby, ktorá teší Božie srdce.

Problémom sveta nie je ani tak zlo ľudí,

ako absencia Boha – Jeho svätej prítomnosti.

Len človek občerstvený, od Božej tváre posilnený,

má mnohé požehnanie, a dobrácke vzťahy s ľuďmi.

Ježiš neprelial svoju krv len aby nás očistil,

ale hlavne aby živého Boha v nás obnovil.

Preto prijmime múdrosť ponúknutú v Písme,

oddeľme sa, posväťme sa, Boží dotyk zažime.

Je čas viac tráviť vzrušujúceho času pri Bohu,

stáť v plači, v medzere, byť v Jeho odpočinku,

činiť pokánie strateného márnotratného syna,

kráčať v náruč volajúceho Nebeského Otca.

Boh pravých uctievačov stále hľadá, volá,

tých, ktorí ho jednou mysľou oslavujú, chvália.

Podvoľme sa tomu, k čomu nás Duch Boží pudí,

tanec, spev, krik, nebeské jazyky či slzy.

Nebuďme ničím pri uctievaní obmedzení,

nech sme opití novým vínom – olejom radosti.

Nech Božia prítomnosť ide ako schránka zmluvy pred nami,

vďaka Bohu, sú tu časy Božie, Emanuel – Boh s nami.

Vylievajme svoje srdce ako vodu pred tvárou Božou,

vstúpme do Jeho brán s plesaním a do dvorán s chválou,

pozdvihnime k nemu ruky, vítajme Ho so spevom vrúcne,

svorne sa modlime za svetové duchovné prebudenie.