Základné charakteristiky zvuku

• • Frekvencia (Hz) – charakterizuje výšku tónu

  • Amplitúda (výška vlny) – hlasitosť

  • Vzorkovacia frekvencia je číslo udávajúce, koľkokrát za sekundu sa zosníma výška analógovej vlny (bežne od 8 000 Hz do 48 000 Hz),

  • Počet bitov na vzorku je číslo vyjadrujúce bohatosť zvuku; 8 bitov znamená 256 hodnotovú stupnicu v smere osi y, 16 bitov znamená 216 = 65 536 hodnotovú stupnicu

  • kvalita závisí od počtu kanálov, pri mono jeden (1), pri stereo dva (2)

  • dĺžka v sekundách je čas trvania skladby (zvuku).

V obrázku je zakreslená analógová zvuková informácia, ktorá sa s hustotou vzorkovacej frekvencie digitalizuje odčítaním výšky zvukovej vlny, napr. posledný bod má kód 6310 = 001111112 (v obrázku je zakreslené len každé tisíce odčítanie výšky zvukovej vlny z 8000 odčítaní za sekundu).

Z hľadiska vzniku delíme zvuky na:

• • prirodzené - pochádzajúce z prírodného fyzikálneho zdroja.

  • syntetické - zvuky vytvorené pomocou zvukovej syntézy.

Z hľadiska formy delíme zvuky na:

• • reč - je dominantou komunikácie medzi ľudmi. Ľudský hlas je monotónny, má rôznu intenzitu, zafarbenie, prízvuk, melodiku a rýchlosť.

  • nerečové zvuky - hudba, šum. Hudba má mnoho podôb, jej základom je rytmus a melódia. Šum možno definovať ako najmenej užitočnú formu zvuku, ktorá sa vyskytuje samostatne ako ruch a hrmot a väčšinou doprevádza ostatné dôležité formy zvuku, ako sú reč alebo hudba.

Z hľadiska spracovania a uchovania:

• • analógový - spracovaný a zaznamenaný analógovým rekordérom na analógové médium - LP, MC

  • digitálny - spracovaný a zaznamenaný  softvérom na digitálne médium- CD, MD, DVD, v formátoch - .cda, .wma, .mp3, .ogg....

  • digitalizovaný - prípad, keď je analógovo spracovaný a zaznamenaný zvuk prevedený pomocou prevodníka na digitálny.napr. súbory typu .wav.

Z hľadiska prezentácie možno zvuk rozdeliť na:

• • monotónny - jeden zvukový kanál

  • stereofónny - dva zvukové kanály, reprezentované najmä hudobnými CD nosičmi.

  • priestorový - obvykle 5+1, príp. 7+1 hudobných kanalóv, princípom je posun jednej zvukovej stopy, vzhľadom k inej, a priestorové rozmiestnenie reproduktorov. Využíva sa v hlavne v systémoch domáceho kina.Prvé číslo označuje počet reproduktorov rozmiestnených v určitom priestore, kde 2 reproduktory sú hlavné, alebo nazývané aj predné, ďalší reproduktor je centrálny, určený najmä na reprodukciu rečových zvukov, a ďalšie dva alebo štyri reproduktory označované ako zadné, alebo efektové, slúžia na vytvorenie efektu priestorového zvuku. Posledný reproduktor +1 označovaný ako subwoofer slúži na reprodukciu nízkych frekvencií: od 20 do 250Hz.