Cechy a organizácie

Náboženskou-magické organizácie

Tri hlavné cirkvi - viera v tri hlavné duchovné línie - Daévy, Spentov a Lesných duchov partí medzi najmocnejšie organizácie pracujúce s vierou a s nadprirodzenými divmi. Ich prítomnosť je v kažom meste, dedine, oáze, aj v samotnom sultánskom paláci. Vzťahy medzi troma vierami sú komplikované. Na jednej strane si konštatnte konkurujú, snažiac si uzurpovať čo najviac moci a vplyvu pre seba. Na druhej strane kooperujú v boji proti odpadlíckym kňazom (ktorý sa vymanili z cirkevných štruktúr) a mystikom, ktorí paktujú s Lesnými duchmi, Daévami a Spentmi ako sa im ráči bez hocijakých náboženských konvencií.

Večný kruh -  vznikol ako združenie potulných mystikov, ktorí sa postupne museli začať organizovať, aby spoločne vedeli čeliť útlaku hlavných náboženských cirkví. Ako cech si začali zakladať vo väčších mestách útočiská, kde mohli bezpečne nájsť nocľah. Aj napriek perzekúcií sa im podarilo získať uznanie a stať sa oficiálnou organizáciou. Počas náboženskej schizmy v hlavných cirkvách sa im podarilo pojať aj opozičných kňazov a duchovných, čo neskôr vyústilo do toho že ako organizácia dostali miesto na Sultánovom dvore.  Nevraživosť medzi Mystickými kruhmi a hlavnými cirkvami trvá dodnes. Často sú zaznamenávané výtržnosti na budovách útočísk Večného kruhu.

Čierna ruka - odpadlícke zoskupenie zaklínačov. Zaklínači sú ohľadne svojej práce velmi tajostkársky. Po tom čo ale zaklínačstvo začalo naberať na popularite sa naň zameralo vedenie troch hlavných cirkvý a zakročilo proti nemu. Čierna ruka bola sultánovym verdiktom zakázaná, zničená, a jej členovia boli lovení. Zaklínači aktuálne pracujú v utajení, vela ľudí šíri konšpiračnú teóriu, že členov najala šultánova tajná služba.

Mocenské organizácie 

Sultánsky palác a jeho úradnícky aparát - Na vrcholue dulharského sultantánu je jeho veličenstvo Sultán. Sultáni vždy pohádzali zo šlachtických rodov z rôznych miest oázy. Úradnícke veci ale riadi Sultánov Veľkovezír spolu s 12 vezírmi - každý vezír riadi inú časť sultanátu. Vezírské posty boli tradične obsadzané púštnou šlachtou ale s narastajúcou mocou obchodných spolkov sa umožnilo kandidatúre aj bežným no zároveň vplyvným občanom sultanátu. 

Obchodná komora - hlasuje a rozhoduje o obchodných vzťahoch na sultánskom dvore a aj pri obchodovaní z inými krajinami. Komora je tvorená 24 hlavnými delegátmi (nazývaní aj vysokí delegáti) a 48 podriadenými delegátmi (nízki delegáti) . Hlavní delegáti sú nominovaný samotným sultánom a veľkovezírom, nizki delegáti sú nominovaní vysokými. Obchodná komora taktiež hlasuje o reguláciách, vnútroštátnych mýtach, monopoloch a významných investíciách s cielom podporiť hospodárstvo. Pod obchodnou komorou operuje aj aj združenie protikorupčných vyšetrovateľov, finančníkov dohliadajúc nad fungovaním sultánskej pokladnice a nad spravovaním financií na lokálnej úrovni. 

Obchodno-finančné organizácie 

Obchodná iniciatíva Džerbíl(Púštne Myši)-  Obchodná organizácia snažiaca sa zefektívniť infraštruktúra Dulharského sultanátu. Snažia sa zachovať existenciu starých obchodných ciest.

Dulharská železná banka - asi najmocnejšia finančná organizácia v Dulharskom sultanáte. Jediná organizácia pred ktorou má rešpekt aj samotný Sultán, hlavne preto že si od nich požičiava. Banka prežila ako jediná všetky politické, finančné ale aj vojenské krízy a veľa ľudí verí, že má ako organizácia schopnosť prežiť krízy lepšie než šľachtické rody alebo iné obchodné cechy. Banka má hlavnú pobočku v hlavnom meste, no je známa tým že má malé pobočky v každom meste a veľa krát aj malých oázach.

Minský Obchodný Syndikát - vznikol v meste Mina na juhozápadnom pobreží. Minský obchodníci dlho konkurovali Almadinským obchodným cechom čo veľa krát vyúsťovalo do otvorených ilegálnych konfliktov.  Vojnu o obchodnú prevahu nakoniec vybojovali tak, že dokázali lepšie diverzifikovať obchodné cesty aj na púštne karavány. Ako prvým sa podarilo vybudovať kvalitne fungujúce obchodné cesty po celom Dulharskom sultanáte.

Kriminálne a polo-kriminálne organizácie 

Hašašíni - azda najznámejšia organizácia špecializujúca sa na elimináciu vysoko prominentných cieľov, známa aj konzumáciou hašišu ktorá dáva bojovníkom nadľudskú rýchlosť a schopnosť ignorovať bolesť. Organizácia získala polo legálny status ako žoldnierska skupina.  Hovorí sa že majú svojich ľudí na významných miestach čo im zabezpečuje istý druh ochrany pred zákonom.

Otrávené čepele - skupina banditov operujúcich pôvodne v Meste čiernych pieskov . Po tom, čo sa im podarilo dosadiť si na miesto vezíra už spomínaného mesta vlastného človeka, začali kontrolovať obchody  okolo oázy Mŕtvych stromov a postupne vytláčali kriminálnu konkurenciu až k Oáze Figovníkov.  Organizácia sa tak rozmohla, že začala operovať až na sultánskom dvore . V tom zasiahol samotný Veľkovezír a viedol 20 ročný boj proti danej organizácií, čo vyústilo v deň Krvavých pieskov kedy zadržali viac ako 300 členov danej organizácie aj s nastrčeným vezírom a verejne ich popravili v Meste čiernych pieskov.  Od tohto momentu stratila organizácia moc vo veľkých mestách a presunula sa k zbojníckej činnosti na otvorenej púšti, kde sa ľahšie vyhnú ostrému pohľadu Sultánových vyšetrovateľov.

Synovia Paraaha (Synovia púštnej búrky)- známy aj ako najstarší banditi so špecializáciou na prepady karaván. Uctievajú fanaticky lesného ducha púštnych búrok Paraaha. Ak tomu praje počasie, tak prepadávajú karavány a a oázy práve s príchodom púštnej búrky, pretože veria, že im žehná Paraah. Neznášajú mestá a väčšie opevnenia . Uznávajú púštny kód cti, nepoužívajú jedy , zväčša nezabíjajú obchodníkov v karavánach, keďže si dávajú záležať na tom aby preživší šírili ich povesť.

Modré plášte - banditi začali ako skupina ozbrojencov okolo manufaktúry na farbenie hodvábu v hlavnom meste . Organizácia sa časom vypracovala na profesionálov v obore mestského boja a organizovaného zločinu. Členovia zo začiatku nosili na modro nafarbený plášt (nafarbený priamo členmi manufaktúry na farbenie hodvábu), no neskôr kvôli lahkej identifikácií konkurenciou upustili od tejto tradície, no meno im zostalo. Organizácia je značne decentralizovaná a v aktuálnej dobe skôr funguje ako skupina ľudí na hocijakú fušku na hrane zákona.  Väčšinou majú za klientov miestnych šlachticov, bohatých obchodníkov, prípadne aj iné organizácie ako cirkvi a mystické kruhy, ktoré potrebujú urobiť špinavú robotu.

Ostatné 

Hidžarí/Kamenní ľudia -Horskí kočovníci. Živia sa pasením horských kôz a oviec, prevádzaním pocestných cez rokliny a občas ich lokálni vezíri používajú na ťažbu v doloch. Nie sú zjednotení, a aj keď základ majú spoloční, ich zvyky a kmeňové  tabu sa líšia od tábora po tábor. Keď sa ale niekde stretnú, väčšinou si pomáhajú a držia spolu.  Keďže veria, že duše sa vracajú do obehu, ktokoľvek sa môže stať Hidžarom. Stačí, ak to o sebe pred svedkami povie a nechá sa prijať do hidžarijskej rodiny.   Sú mierumilovní, vypočítaví, zvyknutí na tvrdé podmienky a prácu. Aj v najtemnejších situáciách si uchovávajú mieru optimizmu, pretože veria, že sa všetko nakoniec vyrieši.