Milan Rastislav Štefánik v Číne

Obr.: Príchod generála Štefánika a generála Janina do Vladivostoku bol zaznamenaný nielen fotograficky, ale spomenutý aj v miestnej tlači (The Northern China Herald z 23. novembra 1918 dvoch generálov spojil do jednej osoby).

Japonský parník Taichu Maru dorazil do Vladivostoku v noci na prelome 15. a 16. novembra 1918. O deviatej hodine ráno sa k japonskému parníku priblížila československá legionárska loď Smělčak, slávnostne ozdobená československými a francúzskymi vlajkami. Na pomedzí Amurského a Ussurijského zálivu sa z paluby Smělčaka ozývali tóny pochodovej piesne „Kolíne, Kolíne“ a pomalšej „Bývali, Čechové“. Po priblížení oboch plavidiel sa československí dôstojníci, vrátane Bohdana Pavlů a Stanislava Čečeka, presunuli z hornej paluby Smělčaka na Taichu Maru, aby privítali najvýznamnejších pasažierov japonskej lode - československého ministra vojny Milana Rastislava Štefánika a Mauricea Janina, francúzskeho veliteľa československej armády. Takto príchod do Vladivostoku zaznamenal Ferdinand Písecký, Štefánikov pobočník, ktorý ho sprevádzal na jeho poslednej veľkej ceste.

Obr.: Čínski a československí vojaci v Harbine.

Privítanie po príchode na vlakovú stanicu ráno 20. novembra 1918 bolo podľa očitých svedkov vlažné – miestni predstavitelia „bielych“ očakávali príchod generála Janina, ktorý predtým pôsobil v Rusku ako vyslanec francúzskej armády pri cárskom generálnom štábe a bol im dobre známy. Pobyt Janina vo Vladivostoku sa predĺžil kvôli prevratu admirála Kolčaka – keď to ruská čestná stráž zistila, stiahla slávnostne vyvesené vlajky a okamžite opustila perón, na ktorom ostala len skupinka československých vojakov na čele s veliteľom miestnej posádky kapitánom Josefom Hříbekom. Generál Štefánik bol informovaný o Kolčakovom prevrate a strávil podstatnú časť dopoludnia v telegrafickom rozhovore s generálom Janinom. Popoludní sa stretol s francúzskym konzulom Henrim Lépicom, ktorý po niekoľkých pobytoch na francúzskych konzulátoch v rôznych kútoch Číny (severovýchodné mesto Shenyang, juhovýchodné mesto Kunming, vnútrozemské mesto Chengdu a od roku 1918 aj Harbin) dokonale poznal krajinu a jej špecifiká. Práve Lépice strávil so Štefánikom najviac času a sprevádzal ho prakticky počas jeho celého pobytu v Harbine. Štefánik následne navštívil japonského generála Takeučiho a jeho ďalší program – jazda obchodnou štvrťou Pristan – bol narušený zdravotnými problémami, ktoré mali zhoršujúcu sa tendenciu. V jednom z harbinských obchodov sa však predsa niekto zo Štefánikovho sprievodu zastavil, čo dosvedčujú aj čínske predmety zo Štefánikovej pozostalosti, ktoré Slovenskému národnému múzeu daroval jeho brat Kazimír pred odsťahovaním do Argentíny.

Obr.: Predmety zakúpené Milanom Rastislavom Štefánikom v Číne (zdroj: Slovenské národné múzeum)

Najdôležitejší moment návštevy sa odohral 21. novembra 1918, kedy sa Milan Rastislav Štefánik stretol s Li Chia Ao (v tradičných čínskych znakoch李家鏊; výslovnosť Lí Džia Ao), vedúcim predstaviteľom troch severovýchodných provincií (tzv. daoyin, v tradičných čínskych znakoch 道尹), ktorý zároveň zastával pozíciu komisára pre zahraničné veci a neskôr sa stal prvým vyslancom Čínskej republiky v Sovietskom zväze. Li Chia Ao bol v mladosti školený v duchu konfuciánskych tradícií. Krátko po začiatku čínskeho „sebaposilňujúceho hnutia“ (snaha o dobehnutie technologicky vyspelejších západných mocností) bol vyslaný na štúdiá na vojenskú školu v Petrohrade, kde následne pracoval ako diplomat. Je potrebné zdôrazniť, že k stretnutiu Štefánika s Li Chia Ao prišlo krátko po vzniku Československa, vo vláde ktorého Štefánik zastával pozíciu ministra vojny a jednalo sa tak o historicky prvý bezprostredný kontakt vysokého predstaviteľa Československa s vysokým predstaviteľom Číny.

Obr.: Li Chia Ao, daoyin troch severovýchodných provincií a komisár pre zahraničné veci

Podľa legionára, novinára, účastníka rozhovoru a neskoršieho československého diplomata Františka Kubku sa jednalo o stretnutie „rázu politicky-diplomatického“, ktoré súviselo s rozhorčením čínskej strany zo spomenutých prechmatov generálmajora Gajdu a plukovníka Kadleca. Napriek nepriaznivému začiatku sa priebeh rozhovoru zvrtol v momente, kedy generál Štefánik (vzdelaním astronóm) preukázal detailnú znalosť čínskeho astronomického zverokruhu a dokonca aj jednoduchého počítania v čínskom jazyku. Podľa zápiskov Kubku, „zrazu sedel astronóm vedľa astronóma a zmizla odlišnosť rás a názorov.“ Dodal, že Li Chia Ao „bol tak unesený znalosťami generála v odbore astronómie, že mu venoval na pamiatku svoju fotografiu – toto priateľské gesto Štefánik opätoval.“

Proces budovania dôvery s miestnymi úradmi pokračoval Štefánikovou návštevou čínskeho generála Dao, ktorý na jeho počesť usporiadal hostinu s náležitým privítaním – vysokopostaveného československého predstaviteľa vítala trúbiaca čínska čestná stráž. Popoludní nasledovalo ďalšie stretnutie s Li Chia Ao s generálom Dao, ktorí boli prijatí v Štefánikovom osobnom vozni a večer prebiehali stretnutia s britským, americkým, ruským a japonským konzulom, ako aj s (belogvardejskými) generálmi Horvátom a Pleškovom – bývalým reprezentantom cárskeho Ruska v jazde na koni a účastníkom letných olympijských hier v Štokholme v roku 1912. Po večeri s francúzskym konzulom sa Štefánik presunul do čínskeho divadla, ktoré na jeho počesť usporiadalo slávnostné predstavenie. Hostí, vrátane Li Chia Ao a generála Dao, vítala pozdĺž celej ulice čínska čestná stráž. Po predstavení nasledovala ďalšia bohatá hostina, organizovaná čínskou stranou. Generál Štefánik opustil Harbin a nasledujúce ráno sa vydal smerom na uralský front. Kapitán Hříbek pri tejto príležitosti vydal 24. novembra 1918 nasledujúci rozkaz: „Br. Generál Štefánik bol veľmi milo prekvapený uvítaním tu na stanici a pri jeho odjazde mi povedal, aby som ešte raz všetkým dobrovoľníkom tlmočil [jeho] pozdrav a zároveň pozdrav prof. Masaryka.“

Obr.: Sprievodný list z archívov MZV ČSR, ktorý bol pripojený k stratenému listu od Li Chia Ao .

Je zaujímavé, že o Štefánikovej návšteve v Číne informovali aj zahraničné noviny, vrátane New York Times. Štefánik sa tak v Harbine krátko stretol aj s korešpondentom tlačovej agentúry Associated Press, v rozhovore s ktorým vyzdvihol úlohu USA a jej prezidenta Wilsona pri zabezpečení nezávislosti „našich utláčaných národov“.

Generál Štefánik prechádzal Harbinom aj počas návratu do Európy po fyzicky a psychicky náročnej anabáze pri československých légiách. Do Harbinu prišiel 25. januára 1919, no neprijímal žiadnych návštevníkov. V severočínskom meste Changchun presadol (podľa vojenského lekára Josefa Mandausa „úplne vyčerpaný a fyzicky zlomený“) na vlak do Šanghaja, ktorý prešiel Pekingom 28. januára a do cieľa dorazil 30. januára 1919. V Šanghaji sa jeho zdravotný stav zhoršil a zo série stretnutí s predstaviteľmi československej komunity, vedenia mesta a podnikateľov mu ostali sily len na stretnutie s francúzskym konzulom, ktorý vyhovel jeho žiadosti o vytvorenie pro bono pozície „poradcu pre československé záležitosti“ pri francúzskom konzuláte. Štefánik strávil väčšinu času v Šanghaji pripútaný na lôžko, no i napriek tomu 1. februára 1919, hodinu pred odchodom lode Porthos do Marseille zrazu vstal a vyhlásil: „moja úloha je ohromne vážna, musím dôjsť!.“

Obr.: Miesta v Číne, ktoré Štefánik navštívil

Štefánikova krátka návšteva Číny a aj československá prítomnosť v Harbine upadli neprávom do zabudnutia. Práve na Štefánikov príkaz bol koncom januára 1919 v Harbine zriadený Československý styčný úrad na čele s podplukovníkom Milošom Hessom (jeho zástupcom sa stal už spomínaný kapitán Hříbek), ktorý bol v roku 1925 z finančných dôvodov zrušený. Po nadviazaní diplomatických vzťahov medzi Československom a Čínskou republikou o päť rokov neskôr bol obnovený ako konzulát. Sídlo konzulátu bolo v klasicistickej vile, ktorú dal postaviť bohatý ruský obchodník. Miestni obyvatelia ju poznajú ako „orlí dom“, podľa dvoch majestátnych (a vzhľadom na momentálny havarijný stav budovy bezhlavých) orlov, ktorí sponad bočných okien dozerajú na hlavný vchod do budovy.