Bournemouth
Mobility adventures in Bournemouth with Aneta Kamocsaiová and Annamária Erdélyiová
V rámci Erasmus+ v projekte AHEAD na našej škole sme sa v dňoch od 29. 7. 2017 do 12. 8. 2017 zúčastnili jazykového kurzu – EP6 Intensive General English course in Bournemouth.
1. deň
Špička na raňajšej diaľnici do Budapešti, havária na diaľnici, dlhé kolóny áut na letisko v Budapešti. Začiatok našej cesty ako vyšitý. Už len sadnúť do správneho lietadla a všetko bude all right. Človek mieni... Na letisku London Luton nekonečné čakanie na autobus do Bournemouthu sprevádzané nie práve najteplejším počasím. Trochu zmeny asi nezaškodí, lebo ten správny autobus mal číslo 787 a nie 240 ako sme si pôvodne naplánovali. Veď čo, cieľ je predsa rovnaký – letisko Heathrow, naše prestupové miesto. Londýnske cesty pre nás prichystali prekvapenie v podobe zníženia maximálnej povolenej rýchlosti na 40 km/h. Načasovanie prestupu na druhý autobus sa pomaly rozplývalo v dažďových kvapkách na čelnom skle nášho autobusu. Ale keďže sme meškali my, meškali aj ostatné autobusy, takže napokon všetko klaplo, autobus sme stihli, hoci s 20 minútovým oneskorením.
2. deň
Krásny, slnečný a voľný deň, priam stvorený na vychádzku k moru. Teplota síce nie tá naša, okolo 33 °C, ale ide sa. Krásna piesočná pláž, biele vlny, pár otužilcov a odvážlivcov na pláži, miesto ako obrázok vystrihnutý z reklamného časopisu. Blízko pláže Oceanárium, v ktorom sme strávili viac ako tri hodiny. Deň pokračoval prehliadkou ulíc plných obchodov. A keď bolo toho dosť, stačilo nám len sedieť na lavičke a nasávať nedeľňajšiu atmosféru končiaceho sa popoludnia v Bournemouthe.
3. deň
Prvý deň v škole sme mali pocity veľmi podobné tým spred x rokov. Na rozhýbanie mysle sme dostali test. Prvá časť – počúvanie. Zo 100 viet na papieri, ktorý bol položený pred nami, sme mali podľa počutia označiť vhodné slovo. Druhá časť – gramatika. Zo 100 viet tvoriacich súvislý text, v ktorom sa opisujú rôzne situácie a deje, bolo treba doplniť slovo v správnom gramatickom tvare. Tretia časť – vlastná tvorba. V prvom zadaní tejto časti sme opisovali najlepšiu dovolenku, v druhej časti sme písali o bežnom dni a v poslednej časti sme vykresľovali svoju blízku budúcnosť. Všetko to trvalo asi hodinu a trištvrte a po uplynutí daného času som bola rada, že je to za nami.
Pre odľahčenie dňa nasledovala krátka prehliadka mesta autobusom, potom rozdelenie do skupín a mohli sme začať prvú hodinu.
Cesta domov bola zaujímavá. Náš prechodný domov bol tak od ruky, pešo je to viac ako hodina chôdze, takže voľba padla na autobus. Iný kraj, iný mrav. Ak chceš, aby ti autobus zastavil musíš si ho stopnúť, inak ťa minie a ty zostaneš stáť na chodníku. To sme však pochopili až pri treťom pokuse a to sme ešte nevedeli, že ani šofér autobusu nevie, kde vlastne tá naša zastávka, na ktorej máme vystúpiť, je. Takže – nech žije naša SAD. Neskôr ostalo už „len“ trafiť domov.
4. deň
V utorok ráno, v plnom nasadení sme prišli na prvú hodinu s učiteľkou Fad, ktorá o sebe tvrdila, že je tá najlepšia na svete. Našu skupinu tvorili prevažne Poliaci, jeden mladučký Francúz (s nezameniteľným prízvukom), jedna študentka zo Saudskej Arábie, jedna z Južnej Kórey, jedna bola Fínka. Slovenky sme boli tri. Skupinu dotvárala naša spolubývajúca Rita, ktorá prišla zo Sardínie. Všetci okolo mňa boli šikovní, prevažne učitelia. Ďalšia super vec, ktorá ma potešila, bola tá, že sme dostali učebnice.
5. deň
Počas obedňajšej prestávky sme vyrazili na krátky obed do blízkych „lahôdok“ v spoločnosti kolegýň z Fínska. Bolo super spoločne debatovať o práci, opisovať našu krajinu, školu či rodinu. Možno práve tu sme položili základy našej budúcej spolupráce.
6. deň
Dnes sme zistili, že v Bournemouthe žijú milí ľudia. Po dvoch dňoch sme sa vrátili na autobusovú stanicu, kde sme boli so zámerom prebookovať lístky na autobus do Londýna, s cieľom vyhnúť sa adrenalínovým prestupom. Tam kdesi v kancelárii som vytratila pohľadnice so známkami určené pre našich doma. Ešteže je Annamária optimista a mala chuť vrátiť sa po ne. Čo ak sú tam? A mala pravdu. Boli tam. Pekne čakali na stole, kým sa po ne vrátime. Naši doma budú mať radosť a my sme mali tiež. Prvý pokus vyhľadať a zdokumentovať nášmu kolegovi z práce miesto jeho mladosti, kde býval v Bournemouthe pred dvadsiatimi rokmi nám celkom nevyšiel. Našli sme síce ulicu, na ktorej mal byť podľa nás ubytovaný, ale nebola to tá jeho. Isté je, že časy sa menia a po našej výprave viem, že aj ulice a mapy sa menia.
7. deň
Pol dňa v škole, pol dňa na pláži a večer možno pub v spoločnosti našich kolegov z Poľska. Večer o desiatej ohňostroj na pláži. To bol plán. Tento deň bolo asi leto. Nepršalo, cez oblaky sem tam vykuklo slnko a teplota vystúpila slabo nad 20°C. Večer bol celkom zaujímavý. Všetko prebehlo podľa plánu až dovtedy, kým sme sa chceli dostať na stretnutie s kolegami a neskôr spolu ísť na ohňostroj. Náš autobusový spoj, ktorým sme sa chceli dostať do centra mesta, jednoducho nešiel. Stretnutie sa nekonalo a my sme namiesto bežných 20 minút cestovali do centra 1 h 40 minút, ale tých 10 minút večerného ohňostroja na pláži za to stálo.
9. deň
Na tento deň sme si naplánovali celodenný výlet na pobrežie Jurassic coast. Je to prírodná oblasť zapísaná do zoznamu svetového dedičstva. Išli sme autobusom a aj pešky. Postupne sme zastavovali na miestach ako Old Harry Rocks, Lulworth Cove, Durdle Door a Portland Bill. Krásne a nádherné miesta. Pre mňa Old Harry Rocks bolo to najkrajšie. Asi takto, podľa mňa, vyzerá pocit slobody a voľnosti. Tie ostatné miesta sú „len“ krásne.
Old Harry Rocks
Lulworth Cove
Durdle Door
Portland Bill
10. deň
Začali sme nový týždeň. Niektorí študenti odišli, iní zase prišli, no celkový počet našej skupiny sa nezmenil. Pribudla Sabína z Rakúska, Tibault zo Švajčiarska, Anna zo Slovenska a ešte jeden študent z Kuvajtu. Náš domáci – Nigel ( skvelý kuchár, ktorý varí rád a dobre – to sú jeho slová ) – bol chorý, takže tento deň celý patril pizze.
My Slovenky nie sme náročné a čo sa počíta, sme skromné a nápomocné. Pomoc pri príprave večere či posunúť a dať na pôvodné miesto práčku nám nerobilo žiadny problém ani na jazykovom pobyte v Bournemouthe.
11. deň
Podľa výsledkov testov z prvého dňa bola naša úroveň jazyka ten vyšší level. Preto sme si trúfli aj na divadlo. Ešteže to bol muzikál Mamma mia, ktorého dej sme poznali z filmu. Veselé, milé a hravé. Človek mal chuť vybehnúť na pódium, tancovať a spievať spolu s účinkujúcimi. Darmo, piesne skupiny ABBA sú stále mladé.
12. deň
V tento deň bola v rámci poobedňajších hodín super hodina s naším učiteľom Clivom. Pôvodne sme sa mali zaoberať správnou výslovnosťou či rôznymi inými zákutiami angličtiny. Celé sa to však zvrtlo na problém okolo žien, ktoré si o sebe myslia, že sú tučné, aj keď tučné vôbec nie sú. Problém ako pre psychológa, čo s tým? Aj takto môže vyzerať hodina, na ktorej nebola ani minúta nudná. Well done, Clive.
13. deň
Okrem učenia sme lepšie spoznávali našich spolužiakov. Najlepšie to išlo niekde okolo stola s trochou anglického chmeľového moku.
14. deň
Ráno ako každé, ale pre nás bolo iné. Pred nami bol posledný deň v škole, posledné hodiny s našou učiteľkou Fad. Po týchto hodinách sme dostali certifikáty o absolvovaní kurzu, rozlúčili sme sa so spolužiakmi, učiteľmi, zamávali škole s 50 ročnou tradíciou a ... Bolo to fajn, tešíme sa domov, ale niekde v kútiku duše nás mrzí, že to celé končí práve vtedy, keď to je najlepšie.
Poobede sme si neodpustili ešte druhý pokus nájsť miesto mladosti nášho kolegu. Tentoraz sme trafili a urobili pár fotiek pre porovnanie. Naposledy sme sa poprechádzali v meste a keďže sme mali ešte čas, tak sme sa vybrali poobzerať sa do Poolu, kde sa nachádza druhý najväčší prístav na svete. Posledný večer nášho pobytu sme strávili s našou host family pri výbornej večeri a slovenskom bielom vínku.
