Duchovná príprava
na tábor

„Usiluj sa robiť dobre svojim kamarátom!“ – povedal don Bosco Dominikovi. A bolo to naozaj potrebné. V tom čase ešte don Bosco nemal asistentov, ktorí by sa s chlapcami na dvore hrali a chránili ich pred nebezpečenstvami a zlými rečami. A potom dvor Oratória sa veľmi nelíšil od námestia. Hocikto mal prístup.  Bol na otvorenom poli a kto chcel prísť,  nenašiel mnoho prekážok, aj keby chcel chlapcom škodiť. Raz cez prestávku sa objavil na kraji dvora slušne oblečený pán s elegantnou paličkou a klobúkom na hlave. Vyhliadol si skupinku  chlapcov a rázne k nim vykročil. Niektorí si ho zvedavo prezerali a on začal nahlas rozprávať, aby upozornil na seba aj chlapcov, ktorí sa hrali ďalej. Za pár minút bola okolo neho pekná hŕbka chlapcov. Keď videl, že už má dosť veľké poslucháčstvo, začal rečniť. Hovoril zle o kňazoch, o Cirkvi, o náboženstve a posmieval sa svätým veciam. Malí poslucháči mu viseli na perách a on stále jedovatejšie chrlil svoje hlúposti. A tu sa objavil Dominik Savio. Chvíľu počúval, zbledol, rázne si prekliesnil medzi chlapcami cestu až pod nos vznešeného rečníka. Obrátil sa k chlapcom a odvážne zakričal: „Zmiznime! Tento nešťastník nám chce ukradnúť dušu. Rýchlo preč! Poďme sa hrať a nechajme ho tak!“ Chlapci sa spamätali, vrátili sa do hry, znova sa rozkričali a rečník si musel poslucháčstvo ísť hľadať inde. 

Pútnik na ceste

Milý pútnik, aj keď máš mapu a poznáš cieľ svojej cesty môžeš zablúdiť. Na to existuje jedna finta, ktorú používali starí indiáni, tí si počas cesty dávali značky na cestu (zlomený konár, kvet na ceste...). Tvojou značkou na ceste nech sú modlitba a dobré skutky.

Otče náš...

Bolo ešte leto, keď Dominik začal chodiť do Castelnuova.  Teplo bolo občas neznesiteľné. Raz po vyučovaní ho zavolal jeden kamarát:          

- Dominik, nejdeš s nami? 

- Kam?

- Okúpať sa.

- Ale ja musím ísť domov.

- Veď aj my, no tak... Nebudeme dlho. Chladný kúpeľ ťa osvieži! 

Vtedy si Dominik spomenul, že raz sa s nimi už bol kúpať. Keď o tom povedal svojej mame, tak tá povedala, že nech s nimi už viac nechodí,  pretože je to nebezpečné. Dominik povedal:

- Nie ďakujem. Neviem plávať.

- My ťa plávať naučíme! No tak, poď, prosím.

- Mohlo by sa mi tam niečo stať.

- A to ti kto povedal takú blbosť? Veď idú úplne všetci!

- To nič neznamená... Tak... spýtam sa mamy, a keď mi dovolí...

- Si normálny? Spýtať sa mamy? Keby sa o tom naši dozvedeli, zlámali by na nás varechy!

- Ak to nemôžu vedieť rodičia, to znamená, že to nie je dobré. Nejdem. A myslím, že by ste spravili dobre, keby ste nešli ani vy. Pán Boh by vás mohol za neposlušnosť potrestať.

Pútnik na ceste

Milý pútnik, cesta je dlhá a plná nástrah. Diabol ťa bude chcieť odlákať od tvojho cieľu, preto sa musíš vyzbrojiť dvoma vecami ktoré ti pomôžu (mus ich mať každý správny pútnik). Prvá vec mapa k cieľu – sv. Písmo a druhá vec zbrane na priami boj s diablom – tých je viacero – ruženec, pôst, spoločenstvo, sviatosti...

Otče náš...

Dominik počul jedného človeka hrubo nadávať a kliať. Aby jeho preklínanie prerušil, tak sa priblížil a s nevinným výrazom sa spýtal na adresu ich oratória:

- Prepáčte, dobrý človeče. Neviete mi povedať, kde tu je Oratórium svätého Františka Saleského? Pána to prekvapilo. Neodvážil sa pokračovať vo svojom zúrení.

- Neviem, chlapče.

Dominik pokračoval druhou prosbou:

- Spravili by ste mi veľkú láskavosť, keby ste už nenadávali a nehovorili Božie meno nadarmo.

Pútnik na ceste

Milý pútnik, gratulujem podarilo sa ti opustiť bezpečie svojho gauča a si na ceste. Je dobré, aby si na tejto ceste nebol sám. Preto sa rozhliadni okolo seba, či nenájdeš iného pútnika, ktorý kráča k rovnakému cieľu a kráčajte spoločne. Budete pre seba oporou.

Otče náš...

Don Bosco píše o Dominikovi Saviovi: „Vybral si spovedníka, ktorého sa potom držal celý čas, čo býval s nami. Aby si kňaz  mohol vytvoriť  úsudok o jeho svedomí, chcel si vykonať generálnu svätú spoveď.  Potom sa spovedával každé dva týždne i každých osem dní...“  Na záver životopisu Dominika Savia, píše: „Uplatňujme aj my časté pristupovanie k sviatosti zmierenia. Spoveď bola oporou  jeho čnostného života, tak isto aj spoľahlivým vodcom, ktorý ho priviedol k záveru pozemského života k sláve. Nezabudnime si spomenúť aj na minulé sv. spovede, či sme niečo nezabudli. Ak by čosi nebolo v poriadku, hneď to napravme.

Zdá sa mi, že táto sviatosť je najlepším prostriedkom, ako prežiť šťastný život uprostred rôznych protivenstiev. Na jeho konci aj my uvidíme približovať sa moment smrti. Vtedy s radostnou tvárou a s pokojom v srdci pôjdeme v ústrety nášmu Pánu Ježišovi Kristovi, ktorý nás láskavo prijme a bude súdiť podľa veľkého milosrdenstva a privedie nás z tohto života do večného šťastia...“

Pútnik na ceste

Milý pútnik, veci máš už zbalené a poznáš cieľ svojej cesty. Ďalšia etapa, ktorá ťa čaká je zanechať minulosť a vykročiť do budúcnosti, ktorú nemáš vo svojich rukách. Tu mnoho pútnikov zlyhá, lebo sa boja budúcnosti, ktorú nepoznajú. Zabúdajú pritom na fakt, že nie sú sami, lebo s nimi putuje Boh.

Otče náš...

Keď bol Dominik pri prvom sv. prijímaní, napísal si do 

svojho denníka:

Mojimi najlepšími priateľmi budú Ježiš a Mária. Chcem 

pomáhať iným,  aby nerobili nič, čo ich vzdiali od Boha.  

Keď chlapci v škole neslušne žartovali, alebo si prezerali 

všelijaké prapodivné časopisy. 

Dominik im hovorieval:  To nie je pre mňa. Mňa to nezaujíma. 

Jeho spolužiaci si z neho samozrejme uťahovali a hovorili mu, aby nebol malé dieťa a nenechal sa zahanbiť. Dominik im na to neúnavne odpovedal: - Nie som malé dieťa, ale nie som ani prasa! Jeho spolužiaci vedeli, že má pravdu. Vážili si ho pre jeho odvahu zastať si svoj názor. Keď zomrel, všetci jeho spolužiaci aj veľký učiteľ Don Bosco vedeli, že Dominik Savio bol svätý.

Pútnik na ceste

Milý pútnik, už si spoznal cieľ svojej cesty, nastáva druhá etapa – pútnik muší vedieť rozlišovať. Čo je dôležité, čo počká, čo si musíš zbaliť na cestu, čo môžeš radšej nechať doma. Pokiaľ si pútnik zoberie do batohu príliš veľa vecí  - tieto veci sa preňho časom stanú príťažou. Pouvažuj nad tým čo si zbalíš na tymián. Nebude pre teba mobil veľkou príťažou? 

Otče náš ...

V ten deň, sa obrátil na dona Bosca: 

- Prosím vás, mohli by ste mi dať na jeden deň voľno? 

- Kam chceš ísť?

- Domov, mama je veľmi chorá a Panna Mária ju chce uzdraviť.

- Ako to vieš?

- Viem to.

- Písali ti?

- Nie, ale ja to viem.

Don Bosco, navyknutý na Dominikove tajomstvá, ustúpil.

– Choď hneď. A tu máš peniaze na cestu.

Mama ho prijala s prekvapením.

- Ako to, že si tu? To nič nie je... Choď dolu, neskôr ťa zavolám.

- Áno – odvetí Dominik – ale najprv ťa chcem objať.

Objíme ju, pobozká a odchádza. Mama sa hneď cíti uzdravená. Krátko nato prichádza otec s lekárom. Vidia, že už tu netreba nič robiť. Keď sa Dominik vrátil do Oratória, vyhľadal dona Bosca.

– Ako sa má mama?

– Už je zdravá. Uzdravila ju Panna Mária, keď som jej na krk zavesil škapuliar.

Pútnik na ceste

Milý pútnik, vydal si sa na cestu a poznáš cieľ svojej cesty. Teraz ťa čaká jedno z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré ovplyvnia celé tvoje putovanie. Toto rozhodnutie ti bude dodávať silu, keď už ty nebudeš vládať kráčať.  Musíš sa rozhodnúť na aký úmysel obetuješ svoje putovanie. Možno to bude za mamku, či ocka, súrodenca, spolužiaka, alebo seba samého. Moji úmyslom v putovaní je ...

Otče náš ...

V uliciach Turína už nasnežilo. Je takmer noc a kde-tu sa zapaľovali  petrolejové lampy. Tu mu ktosi ticho zaklopal na dvere:

- Kto je? Ďalej!

- Ja som, - povedal Dominik a vstúpil.

- Ty, Dominik? Potrebuješ niečo?

- Ja nie, ale poď rýchlo so mnou. Čaká ťa robota!

- Teraz v noci? Kam ma to chceš zaviesť?

- Rýchlo, don Bosco, rýchlo!

Don Bosco váhal. Dominik ho viedol pomedzi uličky, akoby mal nejaký radar. Ani nepozrel na číslo, vošiel do domu, vybehol na tretie poschodie a vraví: - Sem treba ísť. Nato sa zvrtol a vrátil sa do oratória. Keď sa otvorili dvere, pred ktorými Dominik nechal dona Bosca, ležal tam prestrašený muž na pokraji zúfalstva. Don Bosco ho vyspovedal, dal mu rozhrešenie a zmieril ho s Bohom. O niekoľko dní ten človek umrel. Prešlo niekoľko dni. Don Bosco bol touto situáciou ešte stále veľmi rozrušený. Nešlo mu do hlavy, ako to mohol Dominik vedieť, preto sa ho na to musel spýtať.

- Dominik, keď si v ten večer prišiel po mňa a volal si ma k tomu chorému... Kto ti o ňom povedal? Ako si sa to dozvedel?

A tu sa stalo niečo, čo don Bosco nečakal. Dominik sa pustil do plaču. Don Bosco sa neodvážil položiť mu ďalšie otázky. Pochopil, že v oratóriu má chlapca, ktorý sa rozpráva s Bohom.

Pútnik na ceste

Milý pútnik, čaká ťa veľké putovanie na Škutovky. Rozmýšľal si už na tým aké vlastnosti by mal mať správny pútnik? Pútnik musí maž veľkú výdrž – prejsť denne mnoho kilometrov, musí byť nebojácny, odvážny, smelý, rýchly, pobožný... Sú však oveľa dôležitejšie veci. Pútnik musí predovšetkým poznať cieľ cesty. Našim cieľom sú Škutovky. Našim konečným cieľom je nebo.

Otče náš ...