1968

Zvolením Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSČ začiatkom roka 1968 sa začal intenzívnejšie presadzovať reformný proces, známy ako socializmus s ľudskou tvárou. Táto liberalizácia pomerov v Československu však nebola po vôli Sovietskemu zväzu. Moskva prijímala zmeny so znepokojením a varovala pred nimi.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili do Československa vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom. Vojenská invázia piatich socialistických krajín (Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Nemecká demokratická republika, ZSSR) brutálne potlačila všetky snahy o demokratizáciu komunistického režimu. Invázia vojsk prebehla pod krycím názvom operácia Dunaj. Zúčastnilo sa jej vyše pol milióna vojakov, krajinu obsadili tisíce tankov, diel a stovky lietadiel. Československá armáda dostala rozkaz vpustiť vojská, no na odpor sa postavili obyčajní ľudia. Okupanti do nich strieľali, i keď tí boli neozbrojení. Vyše sto ľudí zomrelo, mnohí boli ťažko ranení, tisíce ľudí emigrovali.

Vpádom vojsk bol ukončený obrodný proces, tzv. Pražská jar a nasledovalo obdobie normalizácie. Trvalo ďalších 20 rokov, kým sa podarilo zmeniť politický systém. Vojská Varšavskej zmluvy sa stiahli ešte v danom roku, no sovietska armáda ostala v krajine až do roku 1991.

Udalosti v roku 1968

3.-5. január - Prvým tajomníkom ÚV KSČ sa stal Alexander Dubček.
23.-24. marec - Na schôdzke krajín Varšavskej zmluvy v Drážďanoch čelilo Československo Brežnevovej kritike, ktorý hovoril o kontrarevolúcii.
30.marec - Po rezignácii Antonína Novotného na funkciu prezidenta ČSSR, zvolilo Národné zhromaždenie za prezidenta generála Ludvíka Svobodu.
5. apríl - Na plenárnom zasadnutí ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý znamenal demokratizáciu, ekonomické reformy a federalizáciu Československa.
4.-5. máj - V Moskve sa uskutočnili rokovania na najvyššej úrovni, československá delegácia si vypočula ostrú kritiku, Sovieti žiadali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.
27. jún - Viaceré noviny uverejnili manifest českého spisovateľa Ludvíka Vaculíka Dvetisíc slov, v ktorom vyzval verejnosť na podporu demokratizačného procesu. Moskva označila manifest za výzvu na kontrarevolúciu a žiadala vyvodiť dôsledky voči signatárom.
14.-15. júl - Vo Varšave sa stretli predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska, kde rokovali o situácii v Československu. Zhodli sa, že v Československu zúri kontrarevolúcia, vedeniu KSČ adresovali otvorený list.
29. júl - 1. august - Rokovania v Čiernej nad Tisou, sovietska strana požadovala nápravu prijatých negatívnych krokov, napr. odstránenie cenzúry.
3. august - V Bratislave sa konala konferencia “varšavskej päťky” a ČSSR, počas nej bol Brežnevovi tajne odovzdaný tzv. pozývací list.
17. august - Politbyro ÚV KSSZ rozhodlo o invázii do ČSSR.
20. august - Sovietsky veľvyslanec oznámil o 23:30 prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi vstup vojsk Varšavskej zmluvy na československé územie. Začala sa vojenská invázia do Československa.
21. august - Predsedníctvo ÚV KSČ odhlasovalo text výzvy Provolání všemu lidu ČSSR, v ktorom odsúdilo inváziu. Vojská postupne obsadili celé Československo.
16. október - V Prahe bola podpísaná zmluva o podmienkach dočasného pobytu vojsk na území Československa.
30. október - Na Bratislavskom hrade podpísali najvyšší ústavní činitelia Ústavný zákon o Československej federalizácii.