1848

Udalosti revolučných rokov 1848 - 1849 možno zhrnúť ako snahu o zmenu dovtedajšieho stavu. Absolutistický režim habsburskej monarchie nepodporoval nacionálne idey a snahy jednotlivých národností. Maďarská šľachta sa usilovala o splynutie všetkých etník do jedného národa a o presadenie maďarčiny ako celoštátneho jazyka. Revolučné nálady sa od začiatku roka šírili zo západnej Európy do jej strednej časti a zasiahli aj Uhorsko. Bolo zrušené poddanstvo a šľachtické výsady, zabezpečená rovnosť ľudí pred zákonom, ustanovil sa konštitučný režim a vznikla nezávislá uhorská vláda.

Slovenské národnopolitické hnutie prezentovalo svoje požiadavky v Žiadostiach slovenského národa. Medzi Pešťou a Viedňou sa však stupňovalo napätie. Proti uhorskej moci ozbrojene vystúpili v septembri aj predstavitelia Slovákov. Tí od októbra 1848 presadzovali oddelenie územia Slovenska od Uhorska a jeho povýšenie na autonómny útvar. Cisárovi Františkovi Jozefovi odovzdali viacero prosbopisov v nádeji, že ich požiadavky budú splnené. Viedeň však zamietla iniciatívy národných hnutí. Po potlačení revolúcie si viedenská moc upevnila svoje postavenie a vznikol Bachov absolutizmus.

Udalosti v roku 1848

13. marec - Vo Viedni vypukla revolúcia.
15. marec - Na ľudovom zhromaždení v Pešti boli prednesené požiadavky maďarského národa, známe ako 12 peštianskych bodov.
17. marec - Bola vymenovaná prvá nezávislá uhorská vláda, na čele stál Lajos Batthyány.
18. marec - Uhorský snem v Bratislave schválil tzv. marcové zákony.
20. marec - Košický mešťanosta František Rimanóczy zvolal verejné zasadnutie zastupiteľstva. To prijalo 8 bodovú rezolúciu, ktorou sa prihlásilo k myšlienkam revolúcie.
11. apríl - Do platnosti vstúpili tzv. marcové zákony, ktoré ukončili absolutizmus.
11. máj - V Liptovskom Mikuláši-Ondrášovej bol vyhlásený prvý ucelený národnopolitický program Slovákov Žiadosti slovenského národa.
2.-12. jún - V Prahe sa konal Slovanský zjazd, ktorého cieľom bolo zjednotiť všetkých Slovanov žijúcich v monarchii. Počas neho vypuklo v Prahe povstanie.
16. september - Pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu vznikla vo Viedni Slovenská národná rada - prvý slovenský národný politický orgán.
2. december - Cisár Ferdinand V. abdikoval a na trón nastúpil František Jozef.
11. december - V bitke pri Budimíre porazilo cisárske vojsko pod vedením generála Schlika jednotky Sándora Pulszkého a obsadilo Košice.

Udalosti v roku 1849

4. január - V tzv. druhej košickej bitke sa revolučná armáda pod vedením generála Lajosa Mészárosa pokúsila obsadiť Košice, neúspešne. Cisársky maršál Windischgrätz obsadil mestá Pešť a Budín. Uhorské vojská sa dali na ústup na všetkých frontoch. Revolučná vláda sa presťahovala do Debrecína.
5. február - V bitke pod Braniskom zvíťazili vojská honvédov, generál Schlik opustil Košice, kde ho na čas nahradili uhorské jednotky.
20. február - Pod vedením podmaršála Ramberga vstúpili do Košíc opäť cisárske vojská.
14. apríl - Uhorský snem pod vedením Lajosa Kossutha vyhlásil nezávislosť Uhorska v rámci monarchie.
24. jún - Do Košíc vstúpili prvé vojenské oddiely ruského cára, na základe dohody medzi Františkom Jozefom a Mikulášom I. o vojenskej pomoci.
13. august - V bitke pri Világosi kapitulovalo uhorské vojsko pred cárskou armádou.