1938
Mocenské pomery v Európe a politika appeasementu priviedli Československo k podvoleniu sa Mníchovskej dohode. Tú uzavreli predstavitelia Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Nemecka. Na jej základe odstúpilo Československo územie Sudet Nemecku, vzápätí začali nemecké jednotky obsadzovať česko-slovenské pohraničie. Prezident Edvard Beneš abdikoval. Na základe Žilinskej dohody sa zas deklarovala autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky.
Voči Česko-Slovensku si však územné nároky presadzovali aj Maďarsko a Poľsko.Na rokovaniach v Komárne k dohode nedošlo. O nových hraniciach rozhodla arbitráž vo Viedni. Podľa tej muselo Česko-Slovensko odstúpiť Maďarsku územia južného Slovenska tvorené líniou Senec - Galanta - Šaľa - Nové Zámky - Vráble - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany - Veľké Kapušany - Užhorod - Mukačevo. Začiatkom decembra boli odstúpené severné územia, na ktoré si nárokovalo Poľsko. Slovensko prišlo v dôsledku týchto udalostí o štvrtinu svojho územia.
Obdobie po Mníchovskej dohode po vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 označujeme ako druhú republiku s oficiálnym názvom Česko-Slovenská republika.