Via Ferraty

Zaistené cesty

"Zaistená cesta (ľudovo aj fer(r)ata, via ferrata, klettersteig [vyslov: kleterštajg]; z tal. via ferrata - železom opatrená cesta, resp. z nem Klettersteig - horolezecký strmý chodník) je cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi...V súčasnosti budované zaistené cesty novej generácie, nemajú návštevníkovi prístup uľahčiť, ale naopak má byť ich prechod skôr športovým zážitkom, keďže problematické úseky skôr vyhľadávajú..." (zdroj wikipédia)

Stále viac našich nadšencov, turistov, vysokohorských turistov sa vyberajú na turistiku do Álp na zaistené cesty. Ak už máte pocit, že ste fyzicky vo výbornej forme, lebo po Veľkej Fatre beháte, na stoličke sa vám nekrúti hlava, na balkóne druhého poschodia nemusíte byť uviazaní dvomi lanami o kľučku a držali ste v ruke reťaz v Priečnom sedle, hurá na via ferraty. Prrr...Ak sa chcete aj vrátiť, prečítajte si aspoň tieto riadky. Najprv trocha teórie. Nebudem vás unavovať históriou. Budem vás unavovať tým, čo bezpodmienečne musíte ovládať, ak ste sa rozhodli vstúpiť do tohto raja.

Opäť wikipédia:

1. Značenie náročnosti:

Rakúsko:

A - Zaistené, jednoznačne vedené turistické cesty a veľmi ľahké zaistené cesty - ferraty. Miestami vedené strmým skalným terénom, buď po prirodzených skalných pásoch alebo po umelých pomôckach (umelé stupy, lávky). Umelé istenie v podobe oceľových lán, reťazí alebo zábradlí slúži prevažne len pre zvýšenie pocitu istoty v exponovanom teréne, z technického hľadiska však nie je nutné. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén stupňa náročnosti I. UIAA.

B - Mierne strmý skalný terén. Umelé zaistenie sa tu nachádza v podobe oceľových lán, kramlí, kolíkov a rebríkov, slúži hlavne k postupu vpred. Niektoré úseky sú už namáhavé a vyžadujú silu. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén stupňa náročnosti maximálne II. UIAA.

C - Strmý skalný terén. Umelým istením (oceľové laná, kramle, kolíky, rebríky) je opatrená prevažná časť z celkovej dĺžky cesty. Niektoré pomôcky môžu byť horšie dostupné pre nižšie postavy. Časté sú tu zvislé steny s natiahnutým oceľovým lanom pre zaistenie. Zaistené úseky už vyžadujú určitú silu v pažiach a pri dlhšej trase sú unavujúce a veľmi namáhavé. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén najviac III. stupňa náročnosti UIAA.

D - Veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé alebo previsnuté úseky. Umelé istenie je realizované najčastejšie len pomocou oceľových lán a príležitostne umiestnenými stupmi (kramle, kolíky). Na niektorých úsekoch sú veľmi exponované. Bez umelého zaistenia by sa jednalo o horolezecký terén IV. stupňa náročnosti UIAA. Predpokladá sa, že lezec ktorý na zaistenú cestu nastupuje je trénovaný a vo výbornej kondícii. Je vhodné použiť špeciálnu obuv s podrážkou podobnú lezeckým topánkam. Cestou možno prechádzať úsekmi s náročnosťou I - II. UIAA, ktoré nie sú vôbec zaistené a je nutné ich s istotou prekonať. Odporúča sa iba dostatočne skúseným vysokohorským turistom a horolezcom. Neskúsení by mali byť istení skúseným vysokohorským vodcom alebo inštruktorom.

E - Miestami extrémne exponované cesty via ferrata, vedené v kolmom skalnom teréne s minimom prirodzených stupov. Umelé zaistenie je realizované väčšinou len pomocou oceľových lán a len veľmi málo umelými stupmi (kramle a kolíky). Najťažšie miesta vyžadujú použitie horolezeckej techniky alebo veľkej sily v pažiach. Bez umelého istenia by sa jednalo o ťažký horolezecký terén – miestami V – VI. stupňa náročnosti UIAA. Tieto zaistené cesty už majú vyslovene športový charakter. Púšťať sa na ne môžu len veľmi skúsení vysokohorskí turisti a horolezci. Určené sú hlavne pre špecialistov a zanietencov. Kľúčové miesta sú nebezpečné a vyžadujú koncentráciu. Bežne sa vyskytuje lezenie náročnosti II. UIAA bez istenia. Neskúsení musia byť jednoznačne istení skúseným vodcom alebo inštruktorom. Tieto ferraty nemajú za úlohu lezcovi cestu uľahčiť, ale naopak vyhľadávajú komplikované miesta.

Taliansko:

modré - ľahké , odpovedá rakúskemu A

červené - stredne náročné

čierne - výhradne pre skúsených, odpovedá rakúskemu D, E

nové talianske značenie:

F - facile - ľahká

MD - media difficoltà – stredne náročné

D - difficile - náročné

MOD - molto difficile – veľmi náročné

ED - estrema difficoltà - extrémne náročné

Pozor!

Podľa označenia, už pri via ferrate A (modrej alebo F), teda ľahkej sa jedná o horolezecký terén!

2. Výzbroj

Nie len ho mať. Základ je vedieť ho aj bezchybne ovládať!

- via ferratový set, vrátane 2 ks key lock karabín

- horolezecká prilba

- sedací a prsný úväz

- rukavice

Vhodnejšie je kúpiť kompletný set.

Zviazanie sedacieho a prsného úväzu

správne zle

Viete prečo spolu sedací aj prsný úväz + via ferratový set?

Pre toto!

Poloha vo vise s napnutými brušnými svalmi

Poloha vo vise s nenapnutými brušnými svalmi

Istiace kotvy lana vo via ferratách bývajú spravidla od seba asi 4 až 5 m. Pri páde v kolmom teréne sa môže vyvinúť pádová sila až 6 000 N. V prípade nekontrolovaného pádu a nenapnutými brušnými svalmi (napr. bezvedomie) s použitím len sedacieho úväzu a bez ferratového setu vás zlomí v drieku! (...bez ferratového setu mysli originál ferratový set a nie samo zostrojenú náhradu z kusa lana a dvoch karabín) Feratový set musí obsahovať absorbér (tlmič) pádovej sily, v dôsledku čoho podstatná časť tejto sily nepôsobí priamo na vaše telo a neskončíte takto......

Ospravedlňujem sa, ale je mi jedno či tento záber je smutný, nechutný, netaktný, pre niekoho odpudzujúci. Je hlavne poučný. Ja som už videl helikoptéru odvážať človeka z hory v čiernom plastovom vreci...a nikomu neprajem prežiť celonočné pocity, ak na druhý deň nastupujete do tej steny vy.

Toľko výzbroj a jeho používanie.

3. Spôsob pohybu vo via ferratách

Istiace body sú vzdialené od seba na via ferrate asi 4 až 5 m. Pohybujeme sa od istiaceho bodu k ďalšiemu istený obidvomi karabínami. Pri istiacom bode sa prepne najprv jedna karabína a až potom druhá. Nikdy nie obidve naraz. V momente, ako by sme vypli obidve karabíny nie sme istený. Zásada je, že medzi dvomi istiacimi bodmi sa pohybuje vždy len jeden lezec. V kolmom teréne navyše hrozí strhnutie spodnej osoby hornou osobou pri jej páde.

Tak čo, ešte chcete ísť...? Hurá na via ferraty. Prrr...ešte vás idem strašiť.

4. Nebezpečenstvo na via ferratách

Ak vstúpite do horolezeckého terénu, via ferraty nevynímajúc, musíte si uvedomiť nebezpečie, ktoré vám tam hrozí. A to nie len z toho dôvodu, aby sme nebezpečné situácie dokázali zvládať, prežiť, ale hlavne, vôbec sa do nich nedostať. Aby som sa stále neopakoval, vložil som kompletnú časť o nebezpečenstve na zaistených cestách z materiálov kurzu Základov Vysokohorskej turistiky, ktorý organizujeme každoročne v našom turistickom klube.

„Nebezpečenstvo na zaistených cestách

a) Padajúce kamene

Pred padajúcimi kameňmi Vám bude aj najväčšia prilba na svete - malá.

Prilbu treba mať vždy, nakoľko je možnosť spustenia skál turistami nad nami. Radšej počkať, až ohrozené miesto turisti pred nami opustili. V sutinovom žľabe postupuje skupina čím bližšie pri sebe, aby sa navzájom neohrozovali. Ak počujeme lomoz z padajúcich skál, čakáme, sledujeme dráhu kameňa a až v poslednej chvíli uskočíme do bezpečia.

b) Búrka

Už ste niekedy videli liezť za búrky niekoho po blezkozvode na kostolnú vežu? Nie? Tak prečo to robíte v horách. Ruky, nohy preč od oceľového lana. Ak Vás trafí a prežijete, môžete rok zásobovať New York (alebo Čierny Balog) el. energiou.

Životu nebezpečné!!!

Búrka nás nesmie prekvapiť na zaistenom mieste, nakoľko istiace oceľové lano sa počas búrky stáva obrovským hromozvodom. Ak nás predsa len zachytila búrka v stene zaistenej cesty, je potrebné okamžite na vhodnom mieste opustiť zaistenú cestu. Kľaknúť si, resp. sadnúť na batoh asi 1,5 m od kolmej skaly. Istejší sme na ľadovci, či firne, na skale vždy aspoň 1,5 m od nej. Platí to aj o previse, jaskyni, či iných skalných útvarov.

c) Nedostatočné istenie

Železný šrot patrí do zberných surovín.

Zaisťovacie prostriedky zaistených ciest (oceľové lano, kovové rebríky alebo kovové stúpačky) sú často porušené časom, búrkou, bleskom, padajúcimi kameňmi ap. Treba na to myslieť a skúsení to vedia aj náležite vizuálne zhodnotiť. Pozor na rôzne lepiace pásky proti rozstrapkaným lanám. Pod páskami sa udržuje vlhkosť a rýchlejšie podliehajú korózii. Oceľové lano v tom prípade zaťažovať minimálne, resp. vôbec. Skupina turistov by mala mať vždy jedno lano v zálohe.

d) Hmla, dážď, sneh, námraza

Nič nevidíte, tečie Vám do rukávov a za golier. Mrzne a oblizovať oceľ sa nevypláca.

Náhle zhoršenie, zvrat počasia, ktoré sa vo vyšších horách lokálne vyskytuje a ktoré má za

následok námrazy na oceľových zaisťovacích pomôckach môžu byť smrteľne nebezpečné. Takže, ak mrzne a rebríky a laná sú pod vrstvou ľadu či snehu, okamžite sa vraciame späť.

e) Firn a ľad:

Jeden na Zugsptzi to po ľadovci skúšal tri krát. Tri krát skončil po zadku v suťovisku. (Možno sa kĺže dodnes.)

Ak naša plánovaná cesta bude vo výškach okolo 2500 m. n. m., priložme do batoha aj mačky s čakanom. V takom prípade nás neprekvapí starý stvrdnutý firn, či nová námraza na skalách.

f) Iné nebezpečenstvo na zaistenej ceste:

Pred túrou nejedzte slaninu, nepite alkohol, zovrie vám žalúdok. (Dajte to vodcovi.)

Aby sme mohli absolvovať aj najťažšie zaistené cesty, musíme seba samého vyskúšať najskôr na ľahších trasách. Postupne zvyšujeme náročnosť. Potom sa nám nestane, že v polovici ťažkej zaistenej cesty nám dôjde para, poprípade to s nami sekne, nakoľko expozícia pod nami nám zovrie žalúdok a my sa nevieme pohnúť. Strach z výšky, strach pri pohľade na kolmé steny okolo nás, pohľad do prázdna pod nami alebo previsnuté veže, ktoré sa už už idú na nás zrútiť, dokáže aj s tvrdým chlapom zakývať. Na toto sú dva lieky. Postupné aklimatizačné pobyty v ťažších a ťažších terénoch alebo (a) mať pri sebe vždy skúseného vodcu, na ktorého sa môžeme spoľahnúť.

Na záver niekoľko múdrostí:

Hora nikomu neujde.

Musíme si uvedomiť a zvážiť svoje schopnosti a porovnať ich so silou prírody. Ak pozorujeme na sebe, že v nás začína končiť radosť z pohybu v exponovanom teréne a začína prevažovať strach, okamžite sa vrátim. Všetci, čo chodíme do hôr, chodíme preto, aby sme sa zdraví vrátili ku svojim blízkym, spokojní a naplnení šťastím z dosiahnutých cieľov na horách, preto nikdy neváhajme vrátiť sa spod vrcholu, či prerušiť túru. Nie je to zbabelosť z vašej strany, je to prejav vašej múdrosti.

Nie je umenie prežiť na horách nebezpečné situácie, hromy, blesky, lejaky, snehové fujavice, zimu, ťažké bivaky, snehové záhraby a vychvaľovať sa a ohurovať tým učňov. Umenie, vysoká inteligencia správania sa v horách a prejav múdrosti a skúseností je, do nebezpečných situácií na horách sa vôbec nedostať.

P.S. Myslite na seba a na svojho kamaráta.

Ak budete mať radosť z pohybu spojenú s eufóriou z nádhernej prírody okolo Vás s ak si zostavu lano, absorbér, karabíny, budete viazať sami, občas si počas cesty uvedomte, že každý uviazaný uzol sa za určitých okolností samovoľne rozviaže."

Moja rada:

Občas si uzly počas cesty na sebe skontrolujte a jedným okom pozrite aj na priateľa, čo stojí vedľa Vás.“

Tak priatelia. Hurá na via ferraty.

Nezabudnite do ruky už len niečo podobné...A ide sa.

Želám vám veľa bezpečných a šťastných kilometrov.

No a nebol by som to ja, aby som si nerýpol, neodpustil dovetok.

V Alpách sa via ferraty (kletterseigy) neustále budujú.

Budujú sa stále nové a nové cesty. Ja v mojom starom sprievodcovi mám popísaných 443. V sprievodcovi vedľa na fotke je ich už 700. U nás tiež (mysli Slovensko) budujeme. Čo sme iní? Však sme v Európe. Či?

Pravda u nás je taká, že sa „kradnú“ reťaze...nemyslím tým gazdovi z humna. Z roka na rok sa odkladá vybudovanie pompézne ohlasovanej konečne originálnej via ferraty zo Sedielka do Priečneho sedla v masíve Širokej veže. Jedna firma si chce uzurpovať správu všetkých vysokohorských tatranských chát...atď, atď. V našich, čí európskych?, či svetových? Vysokých Tatrách nič nejde pre normálneho obyčajného turistu.

Ale hovorím, budujeme.

Hlboko sa skáňam pred partiou, čo na rozdiel od tatrancov nehovorili, nevyhlasovali, netlačili sa do televízie, nebúchali sa do pŕs, čo idú dokázať, postaviť, urobiť a jednoducho postavili perfektné via ferraty na Martinské hole, Kyseľ v Slovenskom raji, či na Skalke v Kremnických vrchoch...

.

Miloš Poliček, inštruktor VhT

Kontakt: emkosale@gmail.com