Biokovo

Nie tak dávno som v časopise Cestovateľ uverejnil článok o fantastickej túre na Biokovo, pohorí vypínajúcom sa nad Jadranským morom, pod názvom „Túra na akú sa nezabúda...“ a teraz by som ho rád sprostrekoval aj návštevíkom mojej webovej stránky. 

    Stále viac a viac dovolenkárov slnečnej Dalmácie v Chorvátsku má snahu, okrem polihovania na makarských plážach pri mori, poprechádzať sa po pohorí Biokovo, hradbe, hrdo sa týčiacej nad Makarskou riviérou. Chcete ísť na túru na Biokovo? Tak poďte. Chcete sa z nej vrátiť? Tak si prečítajte tento článok.    

    V polovici augusta som bol doslova unesený priateľkou do Chorvátska, čvachtať sa mori. Hrozné. Nie som prímorský dovolenkový typ. Na pláži a vôbec, na slnku vydržím ležať tak desať-dvadsať minút. Nechcem sa  zaoberať cestou, dopravou, nebudem Vás zaťažovať takým, či onakým hodnotením cestovnej kancelárie, poslaním delegátok, možnosťami ubytovania, stravovania, ponukami poznávacích výletov, plávajúcich „fischpiknikov“, úvahami o nočnom živote, o cenách za pivo, aj keď podľa prepočítanej ceny piva hodnotíme, aká drahá bola a koľko stála dovolenka (alebo už nie?). To rád prenechám fundovaným, ktorí sa tým živia. Koniec koncov, na stránkach tohto časopisu sa dozviete vyčerpávajúce odpovede na všetky otázky a poskytnú Ván ponuky (nie len o Chorvátsku) z prvej ruky. Stačí si vybrať. Ponúknu,  poradia, dostatočne a odborne poučia čitateľov. Toto myslím vážne a úprimne, napríklad aj o tom ako nedostať úpal či sa nespáliť.

Ale čo s tým prekrásným pohorím Biokovo, kam zablúdi nejedno (aj moje) oko turisticky chtivého, už do červena opraženého jedinca? 

    Pospolitá „slovač“ nerada platí za to, za čo nemusí (možno nielen slovač). Určite to platí aj o, napríklad najatí si horského vodcu na túru po tomto úžasnom pohorí, nehovoriac o vyvezení sa vyhliadkovým autom po asfaltovej ceste na najvyšší vrchol Biokova (Sv. Jure 1762 m.n m.). Nie som žiadna výnimka. Možno len v tom, že turistike, hlavne vysokohorskej trocha rozumiem, na Biokove som už liezol, na Sv. Jure som bol, nie autom, ale pešo s priateľmi a samozreme horskými vodcami z Makarskej. 

Teraz si dovolím pozvať Vás na túru, cieľom ktorej je druhý navyšší  vrchol pohoria Biokovo Sv. Ilija (1642 m.n m.). 

    Ak je po sezóne, zoberte si tento časopis na budúce leto pod pazuchu a máte o starosť menej pri zháňaní podrobného turistického sprievodcu na Sv.Iliju.

O pohybe vo vysokohorskom prostredí sa na Slovensku robia kurzy, ale aj tak, najprv niekoľko rád.

Na túru sa pripravte doma. Myslím na Slovensku. Poistite sa na aktivity v horách sveta (pri nešťastí na Biokove Vám poistenie v rámci cestovnej kancelárie nestačí). Odporúčam mať svoje celoročné poistenie pre vysokohorské aktivity vo všektých horách sveta. Kto sa často pohybuje po Alpách, Pyrenejach a už aj po Tatrách, východných alebo západných kopcoch sveta, to berie ako samozrejmosť. Myslíte, že Biokovo je iné? Omyl.

    Na trhoch a v butikoch Baška Vody, odkiaľ pôjdeme, kúpite tak nanajvýš potrebnú šiltovku, okuliare, protiježkové šľapky do mora, šnorchel s plutvami, opaľovací olej... Ak si nepribalíte do kufra pevné turistické topánky, turistické dlhé nohavice, vetrovku, rukavice, termo – hydro prádlo, čiže po slovensky „outdoorovú a trekovú“ kompletnú výbavu  na vysokohorskú túru, na Biokovo radšej zadudnite. Treba rátať so skutočnosťou, že sa pohybujete vo vysokohorskom prostredí, kde dochádza bežne k zvratom počasia, búrkam, hmle, vetrom, že môžeme naraziť na snehové polia! Nie je výnimkou, že v tejto nadmorskej výške teplota, aj v lete, klesá k nulovému stupňu Celzia. 

Sme vystrojení aj dostatočnou zásobou vody (pohorie je prakticky bez nej) a túru nahlásili na horskú službu v Makarskej? 

    Jeden postreh. Na „horskej“ mi poradili, usmernili ma, ponúkli služby horských vodcov, zaželali príjemný výstup a bolo. 

    Bože môj, aký rozdiel od nás. Tu si niekto myslí, že môže zakazovať, prikazovať, kontrolovať iných, cítiť sa jediný vyvolený vodiť a chodiť po slovenskej zemi, ako keby to „ON“ postavil „Gerlach“ a Tatry doma na svojom dvore, a bije sa do hrude, toto je moje. Detičky moje, veď Vám ho nikto neberie ani nekradne, hrajkajte sa ďalej a tie reťaze z neho si zaveste v kuchyni. Ale toto je téma na jednu knihu a nie na jeden postreh v jednom článku v jednom časopise. Na druhej strane musím poďakovať za „Jordánku na Lomničák“, ktorá, ako málo atraktívna trasa na „vodenie“, je zrazu vyretiazkovaná či vyskobovaná „do aleluja“. 

Ale nebudem sa zamotávať, poďme.

Trasa: Baška Voda, Topiči, Nad kameňolomom, Sv.Ilija, Nad kameňolomom, Topiči, Baška Voda

Dĺžka: cca 15 km

Prevíšenie: 1642 m (idete prakticky z nuly)

Predpokladaná doba: cca 7 hodín

Kľúčové miesto: žiadne, až na horšie značenie chodníka z Topiči pod stenu. 

Na Sv.Iliju sa dá vystupovať od Baška Vody dvomi cestami, cez dedinku Bast vpravo, Šibenik (1457m.n m.) a cez dedinku Topiči vľavo, ako obe vidíme na úpätí pohoria pri pohľade od mora. Medzi nimi sa nacháza orientačný bod, kameňolom. Obidve cesty začínajú v centre Baška Vody pri Kostole sv. Nikola. Od informačnej tabule, rovno hore mestom, kde nájdeme červenú značku na autbusovej zastávke na druhej strane hlavnej cesty nad mestom. Pokračujeme kamennou cestou až k smerovníku do Bastu(0,30h), Topiči(0,20h) a späť Baška Vody(0,15h), kde sa cesty rozchádzajú. Pokračujeme do Topiči. Vedení smerovými tabuľami, informačnou tabuľou v Topiči (posledná možnosť nabrať si vodu!) a značkou cez vymretú, opustenú dedinu, asi obývanú len chalupármi a jednýn oslom, ideme rovno hore borovicovým lesom, ku koncu ľavou stranou zárezu až pod stenu. V závere zárezu prejdeme na pravú stranu a pokračujeme pohodlným chodníkom v traverze popod stenu pohoria. Po asi 20 - 30 min. prídeme do sedielka medzi výrazné bralo a stenu Biokova k ďalšiemu smerovníku, kde sa pripája chodník z Bastu. Sme nad kameňolomom. Zo sedielka do ľava, prudko hore, po výborne značenom chodníku, vystúpime až na miernejšie svahy pohoria, odkiaľ máme neopakovateľné výhľady na južnú stranu k moru, Makarskú riviéru s Baška Vodou ako na dlani. Stúpame po svahu veľkým pravotočivým oblúkom stále mierne hore a míňame vyschnutý prameň. Stále v pravo hore prídeme na pohodlný, trocha vzdušný, technicky nenáročný hrebeň, kde sa nám otvorí výhľad na opačnú, severnú stranu Biokova, do vnútrozemia Chorvátska a prekrásny kruhový výhľad. Hrebeň nás dovedie na vrchol Sv Iliju. Zostupovú trasu môžeme zvoliť pokračovaním smerom na Šibenik znovu pravotočivím oblúkom dole do Bastu a Baška Vody alebo ako my, vrátime sa späť do Topiči a Baška Vody. 

Toľko túra.  

Na záver: odporúčam vyraziť skoro ráno na svitaní! Slnko začne na chodník svietiť okolo 8,00 hod.

Pohybujeme sa vo vysokohorskom prostredí chráneného územia (podľa toho sa budeme správať). Značenie plechovými značkami typu Radegast nesvedčí o vyspelosti návštevníka. „Hele vole, je to až tak moc velikej problém, když už to pivo vychlastáš v národním parku nekolik metru od vrcholu Sv.Ilija, vzít tu plechovku s sebou naspátek?“ „Vinníkov“ som totiž videl a počul.  

Spomenutú, správnu pevnú obuv budeme velebiť do nebies na, ako nože, ostrých skalách. Turistické dlhé nohavice a dlhé rukávy (toto bežne k moru v aj tak ťažkej batožine nenosíme) oceníme, keď nás jadranské slnko počas celej túry opeká ako makrelu na pekáči, lebo južná stena Biokova je ako obrovský gril. Keď sa vrátite dole, určite sa Vám bude z „bagandží“ dymiť a budete radi, ak a to v lepšom prípade, nebudú z Vašej kože na druhý, tretí deň lietať spálené franforce, aj napriek akémukoľvek vysokému ochrannému faktoru Vášho opaľovacieho krému, či oleja. Tak isto Vás dobré oblečenie ochráni poprepichovaniu a doškriabaniu od nebezpečne pichľavých porastov, kríkov a ostrých tráv, aby ste nevyzerali ako ind po náboženskom ošiale niekde v Indii. Teplé oblečenie Vás zasa zachráni pri prípadnom zvrate počasia. Pri zlom počasí, hmle, je strata orentácie v tomto teréne velmi ľahká a často nasleduje pád do nespočetných priepastí, hlbokých jám, kolmých jaskýň a z kolmých stien pohoria. Želám príjemnú túru a šťastný návrat domov. 

Na Biokove, ako inde v horách tiež platí: Neváhajte ani sekundu o návrate pri zvrate počasia!

P.S.

Biokovo Vám (nikomu) neutečie a cintoríny sú plné hrdinov. 

  Miloš Poliček

                                                                         Inštruktor VHT

Pozn. autora: Článok je v nezmenenej forme.