Teoria hier v realnej ekonomike

V dnesnej zlozitej dobe je velmi tazke nachadzat spolocne korene jednotlivych problemov. Atomizacia nasho skumania ludskej spolocnosti nas niekedy zavedie do slepej ulicky a nechava nasu tuzbu po najdeni zakladneho problemu nesplnenu. Skumanie ludskeho spolocenstva vyzaduje pracu s obrovskym mnozstvom informacii, pricom niektore informacie su neoveritelne a ine i napriek niekolkonasobnemu overovaniu mozu byt zavadne. Je mozne pomocou atomizacie a matematickeho modelovania dospiet k jedinemu, spolocnemu korenu vsetkych ludskych problemov? Mozeme sa k odhaleniu takeho spolocneho problemu aspon priblizit? Rad by som vas pozval na rychlu exkurziu do matematickeho sveta, konkretne jeho podmnoziny, Teorie hier.

Teoria hier je matematicka disciplina, ktora popisuje procesy strategickeho rozhodovania. Ak dokazeme akukolvek situaciu popisat ako hru, jej ucastnikov ako hracov a jej riesenie definujeme pomocou skore, mozeme definovat spravanie jednotlivych hracov, zasady pri strategickom rozhodovani a existenciu dokonalej (absolutne pravdivej) informacie. Pozname hry koordinovane, nekoordinovane, hry s ziadnou, nedokonalou alebo dokonalou informaciou:

- nekoordinovana hra s nedokonalou informaciou - hraci pri strategickom rozhodovani spolu nespolupracuju a jednotlivy hraci siria nedokonalu informaciu, cim sa snazia pouzit lest a zvysit svoje vysledne skore.

- koordinovana hra s nedokonalou informaciou - hraci spolupracuju (neziskavaju skore ako jednotlivci, ale ako celok vsetkych hracov), avsak siria nedokonalu informaciu, aby maximalizovali svoj podiel na konecnom skore.

- koordinovana hra s dokonalou informaciou - hraci pouzivaju system, ktory pocas celej hry vsesmerovo siri dokonalu informaciu (ktore tahy su pre hracov a zaroven pre celu skupinu vyhodne, co im pomaha pri rozhodnutiach - rozhoduju kooperativne a ziadnemu z nich nezalezi na svojom prispevku do celkoveho skore - vsetky ich rozhodnutia budu teda smerovat k tomu, aby konecne skore (sucet skore vsetkych hracov) bol co najvyssi.

Informaciu v koordinovanej hre vytvaraju samotny hraci, a to tak, ze poskytuju informaciu o moznom skore za tah ostatnym hracom (predpokladajme, ze nie vsetci hraci vidia mozne skore vsetkych moznych tahov vsetkych hracov. Tiez predpokladajme, ze individualne skore je rozne v roznych castiach hracieho planu - hraci mozu poskytovat inym hracom informacie o takych castiach hracieho planu, ktore obsahuju polohy s vysokym skore).

Adam Smith, zakladatel dnes vacsinovej ekonomiky, tvrdil, ze celku sa dari najlepsie len vtedy, ak kazdy clen celku robi take rozhodnutia, ktore su najlepsie pre neho samotneho. John Nash vsak matematicky dokazal, ze celku sa dari najlepsie vtedy, ak kazdy clen celku robi take rozhodnutia, ktore su najlepsie pre neho samotneho A ZAROVEN su najlepsimi pre celok. S odstupom casu mozeme vidiet dve markantne oblasti, kde sa Smithove nedostatky vyrazne odzrkadlili (Poznamka: Adam Smith sa nepomilil, len svoje tvrdenie nedotiahol do konca. Adam Smith tvrdil, ze v niektorych hrach s N hracmi plati rovnovaha - ziadna lest nemoze ziadnemu hracovy napomoct k zlepseniu svojej situacie, John Nash dokazal, ze takato rovnovaha existuje v kazdej hre s N hracmi.)

Evolucna teoria

Donedavna vedci tvrdili, ze zivocisne druhy sa vyvijali za podpory konkurencneho prostredia - jednotlive druhy sa vyvijali tym rychlejsie, cim agresivnejsie presadzovali svoj geneticky material. Moderne badanie vsak potvrdilo, ze najvacsi skok v evolucii nastal vzdy prave vtedy, ked sa konkurencne prostredie vytratilo - prechod zivota z oceanov na sus, vyhynutie dinosaurov.

Moderna ekonomika

Dnesna ekonomika, je zavisla na konkurencnom prostredi - je potrebna velka masa hracov, ktory pri rozhodovani myslia len na seba a nie na celok, dokonca su jednotlivy hraci stvany proti sebe a ospravedlnuje sa to principom prezitia silnejsieho. Co sa vsak stane so slabsim uz nieje nijako osetrene, a prave tento dej (vyhra silnejsieho nad slabsim) obera celok o tu cast skore, ktoru by slabsi hrac ziskal v nekonkurencnom prostredi.

Moralka

Ludstvo sa uz desiatky generacii vyvija v konkurencnom prostredi. Dravost sa z generacie na generaciu zvysuje a rozdiel medzi skore silnych hracov oproti slabym hracom sa neustale zvysuje. Rodicia boli v konkurencnom prostredi vychovany, a preto vychovavaju svoje deti podobne. Toto ma velmi negativny vplyv na moralku jednotlivcov. Hyenizmus, tyranie, ohovaranie, zavist, cynizmus a ine negativne prvky ludskeho spravania pozorujeme kazdy den. Nasi stary rodicia tvrdia, ze ludia v minulosti neboli taky zly ako dnes...