8. Ondra CP/M

Počítač Ondra je bez problémov pripravený na prevádzku operačného systému CP/M.

Jedinou podmienkou je existencia vhodného úložiska dát. Ale to bol problém všetkých počítačov éry domácich osembitov.

Pri počítači Ondra sa nikdy s takouto alternatívou nepočítalo, teda ani nebola zohľadnená v návrhu (napr. akákoľvek možnosť rozšírenia je vďaka absencii systémovej zbernice veľmi limitovaná). Dokonalejší počítač (ťažko povedať, či s CP/M), nad ktorým premýšľal Eduard Smutný, mal niesť názov Honza (po synovi Jana Mercla - info z článku AR 3/1986). Pod týmto názvom začal neskôr vznikať už počítač typu IBM XT. Počítač s CP/M z návrhu Eduarda Smutného, FK-1, vznikol tiež až na konci 80. rokov (pozri video).

Štart CP/M na počítači Ondra

Keď som si po získaní počítača Ondra preštudoval jeho parametre, ako prvé mi napadlo: "Veď na tomto počítači musí fungovať CP/M". Najskôr som predpokladal, že by ako médium šlo použiť sériovú EEPROM. Ale keď začiatkom roka 2015 začalo pripojenie SD karty naberať reálne rozmery, realizácia CP/M sa uberala smerom k úložisku na SD kartu.

S CP/M som v minulosti vôbec nepracoval. V 90. rokoch som si zakúpil implementáciu od Dataputeru pre ZX Spectrum (čím považujem autorské práva voči Digital Research za vysporiadané), ale v podstate som to nikdy nepoužil. Pre implementáciu na počítač Ondra som musel naštudovať kopy materiálov a prelúskať iné implementácie BIOSov. Vytýčeným cieľom bol funkčný Wordstar na Ondrovi, čo sa nakoniec aj podarilo.

Métou bol funknčý WordStar 3.

Pre beh operačného systému CP/M musia byť splnené štyri zásadné podmienky:

- procesor i8080, Z80, i8085

- RAM od adresy 0000, s minimálnou veľkosťou 20kB

- terminál umožňujúci zobrazenie 80 znakov na riadok, 24 riadkov

- úložisko dát

Prvé dve podmienky spĺňa Ondra štandardne. Zobrazenie treba trochu prispôsobiť, ale aj táto podmienka je splniteľná. Len na úložisko dát bolo treba čakať takmer 30 rokov. Veď ešte desať rokov dozadu nikto netušil, že kapacitu 64GB bude možné vtesnať do veľkosti jednocentovej mince.To však neznamená, že by v dobe vzniku počítača nebolo vhodné médium realizovateľné. Určite by šlo použiť RAM disk s vtedy častou veľkosťou 256kB, pripojený cez rozhranie tlačiarne, so zálohovaným napájaním a odkladaním dát na magnetofónovú pásku. Takéto riešenie však bolo na vtedajšie pomery dosť nákladné, aj keď dostupnejšie ako disketová mechanika.

Počítač Ondra má dva nedostatky, ktoré ovplyvňujú beh operačného systému. Prvým nedostatkom je obrazová pamäť RAM, ktorá uberá z celkovo využiteľnej pamäte počítača, našťastie je však umiestnená na konci pamäťového rozsahu. Omnoho väčším nedostatkom je rýchlosť (či skôr pomalosť) počítača, ktorá stavia CP/M na hranicu použiteľnosti.

Ondra má štandardné zobrazenie 40 znakov na šírku, pri 8 bitovej výške znakov sa dá zobraziť 32 riadkov textu. Na zobrazenie 80 znakov na riadok je potrebné zmeniť font na 4x8, teda miesto jedného znaku by sa zobrazili dva. Druhou možnosťou je použitie fontu 6x8 a rozšírenie zobrazenia na horný limit 488px na riadok. To by malo ale za následok obsadenie väčšej časti RAM. Matice znakov by zaberali tiež viac miesta, čím by sa natiahla aj dĺžka BIOSu.

Klávesnica býva na Ondrovi často terčom kritiky, pri CP/M však v zásade jej nedokonalosť nevadí, chce to len trochu tréningu.

Pohodlie užívateľa je len vecou implementácie OS na tento počítač.

CP/M pre počítač Ondra ničím neoslní. Skrátka, počítač je pomalý. Ale optikou 80. rokov by to vyznelo celkom inak a určite by bola implementácia CP/M akceptovaná.