Štandardom osembitových počítačov bol aj zvukový výstup. Ondra samozrejme vie generovať zvuk, aj keď trochu netradičným spôsobom.
Zvukový obvod je tvorený astabilným klopným obvodom, teda multivibrátorom, tvoreným dvomi tranzistormi V15, V16, tentokrát však typu PNP . Zvukový výstup je zosilnený tranzistorom V17 a privedený na miniatúrny reproduktor. Báza tranzisotra V16 je pripojená na tri výstupné bity IO D8, každý znich je oddelený diodou a rezistorom s inou hodnotou. Po privedení úrovne L na aspoň jeden z týchto výstupov dôjde k rozbehnutiu multivibrátora a generovaniu zvuku. Celkovo Ondra pomocou troch bitov výstupnej brány dokáže generovať sedem tónov. Frekvencia jednotlivých tónov je pevne daná hodnotami pasívnych súčiastok a nie je možné ju ovplyvniť programovo. Autor počítača priznal inšpiráciu v obvodoch melodických zvončekov zo stránok Amatérskeho Rádia. Použitie tohto spôsobu generovania zvuku bolo pravdepodobne následkom použitia DMA v grafike, nakoľko práve DMA by ovplyvnilo zvukový výstup generovaný programovými slučkami.
Voľba takéhoto zvukového obvodu má viac nevýhod ako výhod. Ako výhodu možno spomenúť nezávislosť na behu programu, t. j. počas zvukového tónu môže procesor vykonávať ďalšie inštrukcie. Hlavnou nevýhodou je nemožnosť generovať ľubovoľné tóny.