Kultúru myslenia definujeme ako "miesto, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporovnané ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva."
Cieľom je, aby u žiakov došlo k hlbšiemu pochopeniu podstaty a pravdy, kultivácii kreatívnech prístupov, rozvoju aktívneho záujemu o príležitosti k mysleniu a učeniu sa. Výsledkom by mal byť absolvent, ktorý je zaujatý a aktívny mysliteľ schopný komunikovať, inovovať, spolupracovať a riešiť problémy.
Tento koncept je založený na výskume, ktorý bol urobený výskumníkmi z Harvardu v rámci projektu Zero.
K tomu, aby sa tak mohlo stať je potrebné, aby bolo vo vzájomnej súhre 8 aspektov vzdelávania v škole:
Od školy by sme mali očakávať, že sa v nej budú žiaci aktívne učiť, neočakávať od nich iba to, aby mali nami zadané úlohy dokončené, alebo aby úspešne vykonali predpísané testy. Hlavným očakávaním by malo byť to, že u žiakov by malo dôjsť k pochopeniu, že by mali byť viac nezávislými ako závislými na našom vedení, či inštrukciách, posilňovaní viac ako kontrolovaní, chyba je príležitosťou k učeniu a nie príležitosťou k trestaniu.
Učitelia si zámerne všímajú rozpoznávajú a pomenúvajú či podporujú rozmýšľanie a učenia sa žiakov, zároveň žiaci preukazujú takýto spôsob správania sa. Učitelia podporujú žiakov v identifikácii sa s predmetom štúdiu: nehovoríme o fyzike, ale na hodinách fyziky demoštrujeme prácu fyzikov - sme fyzici.
Vytvárame priestor a čas na myslenie, čas na otázky, čas na zachytenie vlastných myšlienok a aktívne to podporujeme. Riadime energiu žiakov, ale aj vlastnú energiu takým smerom, aby sme podporili myslenie.
Žiaci vidia našu zvedavosť, náš záujem a tiež autentickosť ako mysliteľov, učiacich sa, členov spoločenstva a lídrov. Učiteľ je autentickým príkladom mysliteľa, učiaceho sa, sám preukazuje zvedavosť, záujem o preberanú tému, či obsah, je schopný reflexie vlastnej činnosti a demonštruje to. Vytára v triede učiacu sa komunitu, ktorej je on súčasťou.
Zatiaľ čo očakávania sústreďujú dôraz na myslenie, príležitosti sú vlastne nástrojom ako tieto očakávania budú zrealizované. Musíme vytvoriť bohaté a podnetné príležitosti pre žiakov, aby mohli myslieť. Jadrom je vytvorenie alebo výber vhodných obsahov podporujúcich myslenie. Vhodný obsah musí byť podporený zmysluplnou interakciou s ním. V triede vytvárame priestor na učenie sa, rast a tvorivosť viac ako na splnenie úloh. Vytvárame priestor na to, aby došlo k zmene v mylných predstavách (misconceptions). Vytvárame príležitosti na zaoberanie sa dôležitými konceptami a tiež príležitosti na zváženie iných uhlov pohľadu. Vytvárame priestor na zapojenie sa všetkých.
Myšlienkové rutiny sa stávajú novou štruktúrou ako riešiť problémy, ako manažovať triedu, ako spolu komunikovať, ako sa učiť a ako rozmýšlať o svojom vlastnom myslení. Je to vlastne nový vzor správania sa v triede v zmysle: "takto to my robíme". Eliminujú nepredvídateľnosť toho, čo sa deje v triede.
Učiteľ prejavuje hlboký záujem o spôsob, ako žiaci rozmýšľajú, vytvára priestor na rozmýšľanie, vzájomné aktívne počúvanie sa a otázky.
Ide o usporiadanie nábytku a dispozícií v triede, aby bolo inšpiratívne a aby podporovalo učenie sa a myslenie či už individuálne alebo skupinové.
Myšlienkové rutiny sú nástrojmi, štruktúrov, vzorom správania sa a organizácie v triede. Myšlienkové rutiny ako:
Nástroje, ktoré sa neustále znovu a znovu používajú v triede preto, aby podporili špecifické myšlienkové pochody ako napríklad:
vytváranie prepojení
popis to, čo je
budovanie vysvetlení
zvažoavanie iných perspektív a uhlov pohľadu
zachytenie podstaty a vyvodenie záverov
zdôvodňovanie s dokladovaním resp. s dokazovaním
Štruktúra pomocou ktorej žiaci kolektívne rovnako ako aj individuálne iniciujú, objavujú, diskutujú, dokumentu a manažujú svoje myslenie. Tieto štruktúry sú:
Explicitné - majú svoje meno, aby sme ich vedeli identifikovať
Inštrulentálne - sú cieľovo orientované a vedú k cieľu
Sú v jednoduchých krokoch: ľahko sa dajú naučiť a zapamäťať
Určené tak pre individuálne ako aj skupinové použitie
Dajú sa použiť v rámci rôznych kontextov
Pomáhajú odhaliť žiacke myslenie a urobiť ho viac viditeľným
Osvojená šablóna správanie sa,ktorá pomáha žiakom, aby formovali svoje myšlienky, zdôvodňovali a boli schopní reflexie. Zo šablón vznikajú rutiny keď:
sa používajú neustále, znovu a znovu,
zakoreňujúce sa tak v učiteľoch ako aj v žiakoch,
vzniká flexibilita.
Myšlienkové rutiny môžeme rozdeliť na tie, ktoré sú vhodné pri :
uvádzaní a objavovaní myšlienok (INTRODUCING & EXPLORING IDEAS)
syntéze a organizácii myšlienok (SYNTHESIZING & ORGANIZING IDEAS)
vnáraní sa hlbšie do myšlienok a prehlbovaní pochopenia (DIGGING DEEPER INTO IDEAS)