APVV-16-0153

Výsledky APVV v roku 2018

Teoretické vymedzenie konšpiračných teórií

Riešitelia sa pri plnení cieľov projektu zaoberali aj teoretickým vymedzením konceptu epistemicky nepodložených presvedčení a ich dopadu na spoločnosť. Halama (accepted) poskytol prehľad základných psychologických teórií a prístupov zaoberajúcich sa konšpiráciami a definuje základné pojmy súvisiace s touto témou ako konšpiračné teórie či konšpiračná mentalita. Psychologické vysvetlenie akceptácie konšpiračných presvedčení pracuje s viacerými pôsobiacimi procesmi, ako je osobnosť či psychopatológia, vnútro či medziskupinová dynamika, manažment neistoty a kontroly alebo evolučne dané kognitívne mechanizmy. Možné negatívne dôsledky konšpirácií zahŕňajú agresívne správanie, zvýšené predsudky alebo negatívne so zdravím súvisiace postoje či správanie. Štúdia prichádza k záveru, že konšpiračné teórie sú komplexný multifaktorový jav a dôsledok interakcie medzi osobnostnými, kognitívnymi a sociálnymi faktormi.

V rámci plnenia stanovených cieľov sa overovali psychometrické charakteristiky a vhodnosť nástrojov na meranie individuálnych rozdielov v racionálnom myslení (Šrol, 2018a, 2018b). Výsledky ukázali, že rozšírený test kognitívnej reflexie (CRT7) je vhodným nástrojom na meranie a ukazuje podobný vzorec vzťahov ako pôvodná verzia, poukázal však na jednu problematicú položku, ktorá by mala byť z testu vyradená. Tiež sa zdá, že CRT predikuje výkon v úlohách merajúcich racionalitu aj po opakovanom vystavení tomuto testu a výsledky analýzy poskytujú podporu pre hypotézu o metakognitívnom znevýhodnení, ktorú navrhli Bialek a Pennycook (2017).

Psychometrické overovanie nových aj adaptovaných nástrojov

Zamerali sme sa aj na zostrojenie a overenie špecifických typov epistemicky nepodložených presvedčení v oblasti financií, zdravia a politiky. Vznikla nová doménovo-špecifická škála o budúcich dopadoch súčasného správania vo vzťahu k osobným financiám, životnému prostrediu a zdraviu (Bačová & Kostovičová, 2018). Pri overovaní na vzorke univerzitných študentov sa našli dve dimenzie s rôznymi spojitosťami k špecifickým typom správania v týchto doménach (ako napr. fajčenie). Výsledky naznačujú, že uvažovanie o budúcich dôsledkoch aktivít v oblasti životného prostredia a zdravia sa líši od uvažovania o budúcich dopadoch finančného správania. Bol validizovaný aj samostatný dotazník iracionálnych presvedčení o zdraví (Pitel, 2018). Predbežné výsledky naznačujú, že v porovnaní s pôvodnou verziou, na slovenskej vzorke bola zistená relatívne nižšia reliabilita, relatívne nižšie sýtenie jednodimenzionálnej faktorovej štruktúry a relatívne nižšia inkrementálna hodnota IHBS, ale stále boli na uspokojivej úrovni. Tieto výsledky najpravdepodobnejšie súvisia s nami použitou exaktnejšou metodikou merania správaní súvisiacim so zdravím. Nedá sa vylúčiť tiež súvis s kultúrnymi rozdielmi medzi SR a USA a cca. 20-ročným časovým odstupom meraní. V rámci skúmania epistemicky nepodložených presvedčení bol zostrojený a overený aj nový dotazník bullshitov v ne-transcendentnych oblastiach, ako je politika a ekonomika, vzťahy, zdravie a emócie (Jurkovič, Čavojová, & Brezina, 2018). Cieľom bolo preskúmať otázku, či je definujúcou vlastnosťou bullshitu, ktorá zaručuje jeho popularitu u ľudí, skôr jeho obskúrna forma alebo zmanipulovaný obsah, ktorý sa odkláňa od pravdy. Výsledky ukazujú, že voči príliš obskúrnej forme a zložitým formuláciám sú ľudia skôr podozrievaví a mylne považujú za pravdivé skôr jednoduchšie formulované nepravdy.

Vplyv kognitívnych a osobnostných prediktorov a kognitívne zlyhávanie

Okrem overovania nástrojov riešitelia skúmali aj vplyv kognitívnych a osobnostných prediktorov na kognitívne zlyhávanie. Šrol (2018c) sa zameral na kľúčový mechanizmus vo výskume kognitívnych omylov, ktorým je schopnosť detekovať konflikt medzi intuíciou a logikou. Pri riešení sylogizmov, v ktorých bola intuícia v konflikte s logickou a v ktorých boli intuitívne aj logické riešenie v súlade, sa ukázalo, že ľudia spracovávajú tieto problémy odlišne. Inými slovami, sú schopní zachytiť konflikt medzi intuíciou a logikou v týchto úlohách. Nepotvrdilo sa však, že by rozdiely v schopnosti zachytiť tento konflikt súviseli s potrebou kognície, čiže tým, ako ľudia uprednostňujú riešenie náročných problémov.

Okrem toho Halama (2018) skúmal, ako osobnostné črty merané dotazníkom Big 5 súvisia s konšpiráciami v oblasti informačnej kontroly a moderačné vplyvy rodu a veku na tento vzťah. Zistil, slabý, ale významný pozitívny účinok svedomitosti a neurotizmu na konšpirácie. Okrem toho sa ukázalo, že vzťah medzi črtami a konšpiráciami je moderovaný pohlavím, napr. tendencia veriť v tento typ konšpirácií je pozitívne spojená s extraverziou u žien, ale negatívne u mužov.

Možnosti redukovania kognitívnych zlyhávaní

A napokon, overovali sme aj možné intervencie zamerané na redukciu kognitívnych zlyhaní. Galasová a Kostovičová (2018) sa zamerali na experimentálne overenie toho, nakoľko kontrafaktový priming (rozmýšľanie o tom, „čo by bolo keby“) redukuje tri kognitívne chyby: atribučnú chybu, sklon k sebapotvrdzovaniu a omyl potopených nákladov. Ukázalo sa, že hlavný hrdina v „čo by bolo keby“ scenároch moderuje efekt kontrafaktového primingu. Konkrétne, ak bol hlavným hrdinom „self“ participanta, kontrafaktový priming výrazne znižoval atribučnú chybu, ak bol hlavným hrdinom „iný“, kontrafaktový priming zas mierne znižoval sklon k sebapotvrdzovaniu. Okrem toho Kostovičová a Klemová (2018) preskúmali aj efekt cudzieho jazyka na znižovanie kognitívnych omylov. Výsledky ukázali, že efekt cudzieho jazyka na mieru podliehania kognitívnym odchýlkam je moderovaný rodom: muži bol úspešnejší (t.j. rozhodovali sa racionálnejšie) v podmienke s anglickým jazykom a ženy, naopak, v podmienke so slovenským jazykom.

Zoznam výstupov:

1. Bačová, V. & Kostovičová, L. (2018). Thinking about future consequences of the present behaviour. In Kognice a umělý život 2018. Sborník příspěvků. Editoři: Čeněk Šašinka - Alžběta Strnadová - Zuzana Šmideková - Vojtěch Juřík ; recenzenti příspěvků: Ondřej Bečev - Michal Černý - Igor Farkaš. - Ondřej Havlíček - Kateřina Chmelařová - Vojtěch Juřík a ďalší. - Brno : Flow, z.s., 2018, s. 5-6. ISBN 978-80-88123-24-8. Typ: AFC

2. Galasová, M. & Kostovičová, L. (2018). Save Innocent Kitties with Counterfactual Priming. In Kognice a umělý život 2018. Sborník příspěvků. Editoři: Čeněk Šašinka - Alžběta Strnadová - Zuzana Šmideková - Vojtěch Juřík ; recenzenti příspěvků: Ondřej Bečev - Michal Černý - Igor Farkaš. - Ondřej Havlíček - Kateřina Chmelařová - Vojtěch Juřík a ďalší. - Brno : Flow, z.s., 2018, s. 17-18. ISBN 978-80-88123-24-8. Typ: AFC

3. Halama, P. (accepted). Psychologické súvislosti konšpiračných teórií. Manuscript accepted to Československá psychologie.

4. Halama, P. (2018). Big five personality traits and information control conspiracy beliefs. Moderating effect of gender and age. In ABSTRACTS EAPP AWARDS WINNERS TALKS. - Zadar : University of Zadar, 2018, s. 300. ISBN 978-953-331-210-1. Dostupné na internete: <http://conference.unizd.hr/ecp19/wp-content/uploads/sites/11/2018/07/Book-of-abstracts-version-16th-July.pdf>. Typ: AFG

5. Jurkovič, M., Čavojová, V. & Brezina, I. (2018). Looking for the most defning feature of bullshit: obscureness vs. untruthfulness. In Kognice a umělý život 2018. Sborník příspěvků. Editoři: Čeněk Šašinka - Alžběta Strnadová - Zuzana Šmideková - Vojtěch Juřík ; recenzenti příspěvků: Ondřej Bečev - Michal Černý - Igor Farkaš. - Ondřej Havlíček - Kateřina Chmelařová - Vojtěch Juřík a ďalší. - Brno : Flow, z.s., 2018, s. 33-34. ISBN 978-80-88123-24-8. Typ: AFC (1/2 APVV)

6. Kostovičová, L. & Klemová, I. Angličtinou k lepším rozhodnutiam? Odstraňovanie kognitívnych odchýlok prostredníctvom cudzieho jazyka. Sociálne procesy a osobnosť, Stará Lesná, 2018.

7. Pitel L. (2018). Validation of Slovak Version of the Irrational Health Belief Scale. In: 32nd Conference of the EHPS Book of Abstracts, s. 492. EHPS: Galway, Írsko.

8. Šrol, J. (2018a) Dissecting the expanded cognitive reflection test: an item response theory analysis. In Journal of Cognitive Psychology, 2018, vol. 30, iss. 7, p. 643-655. (1.378 - IF2017). ISSN 2044-5911. Typ: ADC

9. Šrol, J. (2018b). These Problems Sound Familiar to Me: Previous Exposure, Cognitive Reflection Test, and the Moderating Role of Analytic Thinking. In Studia Psychologica : international journal for research and theory in psychological sciences, 2018, vol. 60, no. 3, p. 195-208. (0.511 - IF2017). ISSN 0039-3320. Typ: ADDA

10. Šrol, J. (2018c) Individual differences in conflict detection during syllogistic reasoning. In Kognice a umělý život 2018. Sborník příspěvků. Editoři: Čeněk Šašinka - Alžběta Strnadová - Zuzana Šmideková - Vojtěch Juřík ; recenzenti příspěvků: Ondřej Bečev - Michal Černý - Igor Farkaš. - Ondřej Havlíček - Kateřina Chmelařová - Vojtěch Juřík a ďalší. - Brno : Flow, z.s., 2018, s. 69-70. ISBN 978-80-88123-24-8. Typ: AFC