PRAKTICKÉ OKIENKO

31. REKONŠTRUOVANÝ DOM NÁDEJE

Bratia sestry, podarilo sa dokončiť rekonštrukciu nášho Domu nádeje na miestnom cintoríne. Touto cestou chcem za to poďakovať vedeniu obce na čele s p. starostkou za túto rekonštrukciu. V nedeľu 14.04.2024 o 15.00 ho požehnám a od 15.04.2024 tam budem znova pochovávať. Je tam urobené aj kúrenie, takže dá sa vykurovať, aby nebolo zima. Chcem vás poprosiť, aby ste to prijali tak, že je to praktickejšie, lebo je všetko spolu na jednom mieste a je dosť miesta. Neberte to ako trest alebo poníženie alebo tak, či si moja mama, otec  nezaslúži mať pohreb v kostole... svätá omša má rovnakú hodnotu či sa slávi v kostole, pod holým nebom alebo na inom mieste. Tu ide o svätú omšu a nie o múry.V našom dome nádeje pochovával o. biskup Imrich s 5 kňazmi a nemali problém, že to nebolo v kostole.  Často sa správame ako malé deti v šk. jedálni: aj prvé povie fúúúúj, obed nikto neje, ak prvé povie mňam, všetci jedia.  Nemalo by nám záležať na tom, kde sa koná pohreb, ale či sme sa postarali o našich zosnulých, či zomreli zmierení s Bohom, lebo na tom záleží ich večnosť. Pamätáte cez koronu sme pochovávali iba pri hrobe, iba 6 ľudia a boli sme radi, že aspoň tak sa dalo, Boli ste na pohreboch v iných dedinách a zažili ste väčšiu zimu, menej miesta, iba obrad bez sv. omše a tá bola až večer alebo o dva – tri dni a sú spokojní. Vo väčšine obcí sa v dome nádeje aj modlia pri zosnulom niekoľko dní do pohrebu a je tam zima a nevymýšľajú. A znova vás povzbudzujem, aby ste sa zamysleli, či nechceme pochovávať cez obec – chladnička je v dome nádeje, chlapi z obecného úradu by to zvládli a pre vás by to bolo lacnejšie. Ak pochováva firma z PO, účtuje si kilometre, dni v chladničke a príplatky za služby cez víkend.

30. OCHOTA SPOLUPRACOVAŤ

Bratia a sestry, v dnešnom 48. čísle KN  som vás, mojich farníkov, pochválil za vašu ochotu aktívne pomáhať vo farnosti. Prejavuje sa to najmä pri veľkých prácach: generálka kostola, budovanie ružencovej záhrady, brigáda atď. Ale malo by to byť samozrejme aj pri bežnom živote – nemôžu a nemajú všetko robiť iba kurátori a kostolníci. Zapájajme sa viacerí do farského života. Začíname Advent, budeme si robiť predsavzatia, jedným z nich by mohlo byť aj: moja väčšia angažovanosť okolo kostola a fary. Ten postoj nemá byť iba niektorých a stále tých istých – každý a všetci môžu prísť pomôcť. Pred Vianocami ako každý rok budeme stavať betlehem a ozdobovať stromčeky, nech to nie je iba robota kostolníkov, všetci sa chceme tešiť z výzdoby, zapojme sa do nej viacerí. Navrhujem, aby sa o výzdobu stromčekov a betlehem postarali rodičia prvoprijímajúcich detí a urobme z toho tradíciu každý rok. S kostolníkmi a upratovačkami sa dohodnete kedy, oni vám osadia stromčeky, vydajú ozdoby a vy budete zdobiť stromčeky, stavať betlehem v kostole i pred kostolom. Bude to pre vás záležitosť raz v tom  roku, kedy pôjde vaše dieťa na 1.sv. prijímanie a stromčeky budú každý rok podľa iného nápadu ozdobené. Každý rok to budú iní rodičia a zapojí sa viac ľudí. Majme pocit, že je to naše spoločné a aj ja chcem nejakým spôsobom pomôcť a prispieť ku radostnému prežívaniu sviatkov tak ako vo vlastnej rodine, tak aj vo farskej. A aj ostatní buďme kreatívni v tom ako a kde môžeme pomôcť napr. aj pri čistení priestoru okolo kostola od snehu.

29. FARSKÝ DEŇ

Bratia sestry, farnosť je rodina božích detí pod vedením vlastného pastiera, tzn. duchovného otca – farára. Aby sme si túto skutočnosť viac uvedomovali a toto spoločenstvo upevňovali pozývam vás na 2. farský deň našej farnosti. Minulý rok sme to skúsili prvýkrát a malo to medzi vami dobrý ohlas. Niektorí sa sťažovali na termín, že 15.septembra sme skoro končili, lebo krátky deň a začínalo byť chladno, tak to presúvame na teraz. Duchovný otec má narodeniny, spojíme to s touto oslavou – on to zaplatí a farnosť ušetrí. Nemusíte nosiť k narodeninám žiadne darčeky, iba prijmite moje pozvanie a príďte, aby sme boli spolu ako rodina. Nachystáme aj nejaké pohostenie: ale nejde o to, aby sme sa ojedli a opili ( max. pivo), ide o to, aby sme boli spolu. Možno, aby sa napravili aj nejaké nedobré vzťahy, aby sme porozprávali, zabavili sa, poplánovali, čo a ako ďalej... Je prvopiatkový týždeň a v sobotu ešte sobáš, tak nebudem mať kedy piecť, preto poprosím žienky, aby napiekli a doniesli niečo sladké... chlapi, aby pomohli postaviť stany a sedenie, mladých, aby vymysleli hry a zábavu a potom to aj odanimovali... Teším sa na vás všetkých...

28. SVIATOSŤ ZMIERENIA

Bratia a sestry, blížime sa k najväčším sviatkom roka, k Veľkej noci. Najlepšou prípravou nás katolíkov je čisté svedomie. Získame ho sviatosťou zmierenia, očistením sa od hriechov. V najbližších dňoch budeme mať k tomu príležitosť – využime ju. Treba sa na ňu dobré pripraviť a dobre si ju vykonať. V sobotu Vám  budú k dispozícii viacerí kňazi, môžete si vybrať. To je najmä pre tých, ktorí nechcú ísť ku mne ( nepohnevám sa, ak pôjdete k druhému). Spytovanie svedomia si urobte doma, podľa knižky alebo aj na internete máte rôzne predlohy. Nespoliehajte sa na to, že v kostole stihnete – niekedy je ľudí málo a nestihnete sa ani vydýchať. Ak si urobíte spytovanie doma a bude viac ľudí v kostole, tak si pozriete aj to, ktoré je na obrazovkách. Používajme na úvod formulu: spovedám sa... a povedzme, kedy som bol naposledy... Spovedať sa máme: 1. úplne (poviem všetky hriechy, na ktoré si pamätám), 2. úprimne ( neprikrášľujem sa, neospravedlňujem svoje konanie), 3. zreteľne ( aby ma kňaz rozumel). Tí, ktorí slabšie počujú radšej nech idú do sakrestie alebo miestnosti pre matky s deťmi. V kostole sa nepredbehujme, všímajme si rady, ktorý sa ako pohybuje, najmä keď je málo ľudí; niekedy 4 kňazi nemajú koho spovedať a ľudia nedvihnú hlavu. Pamätajme, že sa spovedáme nie kvôli tomu, že sú sviatky, ale preto, že sa chcem zbaviť hriechov a preto nemusím ísť na spoveď až na Bielu sobotu – všetkých by som vás vtedy nevyspovedal – máme vytrvať v božej milosti. To platí hlavne pre deti, aby neprišli na posledné dni, lebo sa im nechcelo čakať v sobotu. Vedzte, že keď spovedáme viacerí, je to rýchlejšie ako keď som sám – aj napriek tomu, že vidno dlhý rad. Spovedáme do 16.00 a niektorí vtedy idú z domu a čudujú sa, že nestihli, ale my sme odišli o 16.00, lebo už nebolo koho spovedať.   Príďte načas.                                                                                                    Pripomínam, že ku sviatosti zmierenia a potom aj Eucharistie nemôžu pristupovať rozvedení, alebo tí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, hoci nie sú rozvedení, ak nemajú povolenie od biskupa, potom tí, ktorí sú nesobášení a žijú v spoločnej domácnosti akoby boli manželia; a tí, ktorí sa hnevajú, nech si dajú najprv do poriadku vzťahy. „ Najprv sa zmier so svojím bratom až potom príď...“ nehovorme, že to ten druhý je vinný. Prajem vám dotyk božej milosti v sviatosti zmierenia. Nech nikto neostane cez sviatky bez dobrej spovede.

27. KOLEDOVANIE DOBREJ NOVINY 

Bratia a sestry, na Slovensku už roky prebieha krásny projekt koledovanie Dobrej noviny. Ide o akciu, keď vo vianočnom období deti, mládež rodiny koledujú po domoch veriacich i neveriacich a vykoledovanými peniazmi pomáhajú ľuďom v chudobných krajinách, najmä Afriky. Tohto roku ide už o 28. ročník koledovania a výťažok sa použije pre obyvateľov regiónu Samburu v severnej Keni. Heslo tohto ročníka znie: „Zmeňme púšť na záhradu“. Savana sa tam mení na polopúšť a je tam nedostatok vody. Miestni obyvatelia sa učia ekofarmárčeniu, aby sa naučili pestovať zeleninu a chovať dobytok.               Od septembra tam máme nášho košického kňaza vdp. Mariána Kašaja. Možno si poviete, že je to ďaleko od nás alebo, čo s tým my máme. Bratia a sestry, napriek všetkým finančným ťažkostiam sa my tu ešte máme dobre. Rodičia, predstavte si, že by ste nemali zajtra, čo dať deťom jesť... a to nie iba zajtra, ale viac dní v týždni... tie deti tam hladujú a nijako si to nezapríčinili, iba sa narodili na tomto mieste... a my im môžeme pomôcť naším koledovaním. V piatok na sv. Martina sme s deťmi hovorili o tom, že pomáhať môžeme podľa vzoru sv. Martina aj vtedy, keď máme málo alebo nič. My pri koledovaní nemusíme dať, naopak druhí nám dajú, od nás sa chce iba ochota ísť koledovať. Keď rodičia povedia: prečo by si mal ísť Ty – nech idú druhí, alebo: prechladneš, zamrzneš, zmočíš sa, tak samozrejme deti nepôjdu. Ale, keď deti rodičia povzbudia, prípadne pôjdu s nimi, aj deti radi pôjdu koledovať.

 V predchádzajúcej farnosti som mal asi o 200 veriacich menej ako tu a pri koledovaní DN sme vo vyzbieraní peňazí patrili roky medzi prvé tri farnosti v diecéze a niekoľkokrát sme boli aj prví. Na filiálke, kde bolo 400 veriacich koledovalo  5 skupiniek po 5-6 detí a v ostatných dvoch dedinách 10-12 skupiniek a išli z domu do domu – málokde ich neprijali. A nebolo to tak, že počkajte pri bránke, dáme vám peniaze, ale dnu nechoďte, aby ste nám nezašpinili. Preto vás bratia a sestry povzbudzujem, aby ste dovolili deťom, prípadne aj sa s nimi zapojili do koledovania DN a ostatní, aby ste koledníkov prijali. Robíme dobrú vec – vcíťte sa do života afrických detí.

Vopred v ich mene PBZ.

26. KOMUNÁLNE VOĽBY 

Bratia a sestry, o 3 týždne sa na Slovensku uskutočnia spojené voľby do VÚC a miestnej samosprávy. Chcem vás všetkých povzbudiť k účasti na nich. Nebudem vám hovoriť koho a prečo máme voliť, každý má svoj rozum a  svedomie, ale nebuďme ľahostajní ani k spoločenským otázkam.  Ako volíme? Vo veľkých voľbách väčšinou nikoho nepoznáme, tak si vyberáme ľudí podľa toho, ako sú mediálne známi – toho poznám z telky, z bilbordov , toho budem voliť. Tam volíme straníckych kandidátov: Maďari Maďarov, poľovníci poľovníkov atď. Tam voľme podľa programu strán , za ktorú kandidujú. V miestnych voľbách starostu a poslancov to máme najjednoduchšie, lebo týchto ľudí poznáme, lebo tu spolu žijeme. A tu sa často stáva opak – toho poznám, toho voliť nebudem.            BaS, voľme podľa toho, ako tých kandidátov poznáme, najmä z vlastnej skúsenosti. Nevoľme tak, že nám prikázali rodičia, deti, súrodenci, koho mám voliť. Nepozerajme ani na to, či je to muž alebo žena, či je to rodina alebo sused,  či má alebo nemá titul, či je rodák alebo prisťahovaný, či chodí alebo nechodí do kostola, ale aký je to človek. Nie ako rozpráva, ale čo a ako robí. Povzbudzujem najmä mladých ľudí, aby im táto záležitosť nebola ľahostajná, vy budete tu bývať, ide o vás a vaše deti. Na miestnom zastupiteľstve, teda starostovi a poslancoch záleží ako bude obec vyzerať a čo sa bude v obci robiť.  Ďakujem všetkým doterajším členom miestnej samosprávy za ich službu pre našu obec.

Všetkých oprávnených voličov povzbudzujem k účasti na voľbách 29.10.2022 a modlíme sa, aby sme sa správne rozhodli a za tých, ktorí budú zvolení, aby túto úlohu vykonávali ako službu spoločenstvu obyvateľov...

25. PREDNÁŠANIE BOŽIEHO SLOVA

Bratia sestry, v katolíckej Cirkvi existuje služba lektora. Jednak ju prijímajú bohoslovci v 3. ročníku seminára, alebo existuje vo farnostiach spomedzi laikov. Ide o prednášanie božieho slova okrem evanjelia, ktoré je vyhradené diakonovi alebo kňazovi. Čiže čítanie zo Starého zákona, žalmy alebo čítanie z Nového zákona. Vyhradené miesto na prednes Božieho slova je ambóna. Právo prednášať božie slovo majú pokrstení a pobirmovaní veriaci, ktorí sú vhodne pripravení a formovaní. Preto sa vo farnostiach konajú lektorské kurzy, aby sa ľudia, ktorí majú záujem, na túto službu pripravili. Aj my sme mali za posledné roky takéto kurzy a preto týchto ľudí chceme vo farnosti na túto službu použiť. Od septembra 2022 je urobený rozpis na výveske na jednotlivé nedele a sviatky a tiež zoznam lektorov našej farnosti. Takže v nedele a vo sviatky budú prednášať božie slovo lektori podľa rozpisu. A to aj v prípade, že je sv. omša na váš úmysel – ak by ste veľmi chceli, aby čítal niekto z vašej rodiny, tak si môže vymeniť prosby s lektorom, ktorý je vtedy napísaný. Božie slovo nie je básnička, ktorou 10 ročná vnučka poteší babičku, že pôjde čítať. Cez týždeň si zabezpečte čítanie z rodiny, alebo ak nemáte, tak  zo zoznamu lektorov – ale včas, aby to za vás nemuseli robiť kostolníci. Lektori nech si pripravia čítanie doma z internetu a minimálne 15 minút nech prídu do sakristie – 5 min. pred sv. omšou potrebujeme odniesť knihy. Pripomínam aj dôstojné oblečenie lektorov. Ak lektor na daný deň nemôže prísť čítať, nech si sám zabezpečí náhradu za seba. Božie slovo má byť prednesené dôstojne, zreteľne a s vážnosťou, aby ľudia po čítaní na výzvu Počuli sme Božie slovo,  odpovedali Bohu vďaka a nie nerozumeli sme.

24. MODLITBA ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA

BaS, v našich kostoloch sa modlíme za kňazské a rehoľné povolania. Vieme prečo? Pretože ich je málo a potrebujeme ich. Niekto povie: veď kňaza máme a keď terajšieho  pošlú preč, tak nám dajú druhého... a v mnohých farnostiach s rehoľami nemajú skúsenosť. Nie je to celkom samozrejmé a automatické, že máme dosť kňazov a rehoľníkov. Za ťažkých čias socializmu nás kňazov v roku 1989 končilo za košickú diecézu 11 novokňazov, dnes traja. A rehole podobne... My sme mali 11 rokov sestričky na fare a vieme, aká dôležitá bola ich prítomnosť vo farnosti. Teraz ich zobrali, lebo nemajú nové povolania – v sobotu mala 1 sestra sľuby – bola 1 za 7 rokov... sestričky z farnosti odišli a ani iné rehole tiež nemajú, aby nám dali. Čo budeme robiť? Kto ich zastúpi?        Kto bude učiť NBV v škole, kto bude s deťmi v klube, ruženec v stredu pred sv. omšou, Dobrá novina, venovať sa mládeži v príprave na zbor, tábor? Knižnica, upratanie spoločných priestorov fary, pletie záhradky, umývanie okien atď, atď.

BaS, budeme to musieť zvládnuť my  bez sestričiek sami...

Tu si uvedomme, že farnosť je jedna veľká rodina, kde všetci máme svoje miesto, svoje práva aj svoje povinnosti, každý viem niečo iné... Niečo pre našu farnosť nám neprídu urobiť veriaci z Víťaza , Fričoviec alebo cudzí...tak ako vy doma si musíte urobiť veci sami, tak aj v našej farnosti si sami musíme urobiť. Preto vás chcem poprosiť odteraz o väčšiu angažovanosť v prospech farskej rodiny... nerobíme veci pre Stanislava Takáča, ale pre našu farnosť sv. Mikuláša... ponúknite svoje schopnosti v tom, čo vy viete...  s počítačom, s uprataním, so záhradkou, s kosením, s deťmi, mládežou...a nezakukujme, že ten bol a načo tam bol... nepýtajme sa prečo ja by som mal ísť niečo urobiť, ale pýtajme sa: čo by som ja mohol ísť urobiť... je to naša fara – teraz moja a vaša, potom iného duchovného a vaša a chceme, aby aj okolie pekne vyzeralo aj aby sme sa dobre cítili pri fare a na fare... aby sme sa trochu osmelili a pomohli si v tomto smere, pozývam vás všetkých na 15. 09.  o 14.00 na faru na  1. FARSKÝ DEŇ – nejaká opekačka (ja) , zákusky   (vy) , pivo, kofola ( my) ... aby sme spolu porozprávali, poznávali sa , uvedomili si, že sme jedna farská rodina a  pocítili spoločenstvo, že sme svoji...

23. SLÁVENIE SVATÉHO TÝŽDŇA

BaS, veľké a dôležité udalosti v živote si vyžadujú z našej strany aj patričnú oslavu. Pokiaľ ide o narodenie, krst,1.sv. prijímanie, maturita, sobáš, 50tka – vieme to patrične osláviť, venujeme tomu čas i peniaze. Dnes začíname Svätý týždeň, keď budeme sláviť najdôležitejšie udalosti našej spásy. Tieto udalosti budeme sláviť v kostole. Budeme prichádzať na sv. omšu a obrady častejšie a budeme tu aj dlhšie, ale už doma sa „nalaďme“ tak, že bude to síce dlhšie, ale chcem priniesť túto obetu z vďaky Pánu Ježišovi za to, čo on urobil pre mňa. Komentáre pred čítaniami nám budú vysvetľovať udalosti  a súvislosti ako a prečo sa udiali, aby sme to správne chápali. Neberme tieto dni iba ako povinnosť ísť do kostola, ale ako príležitosť prijať čo najviac milostí. Môžeme pri týchto sláveniach získať úplne odpustky. Najdôležitejší sviatok nie je Veľký piatok, ale Veľkonočná nedeľa zmŕtvychvstania Pána s vigíliou v sobotu večer. V bohoslužbe slova sú tam opísané dejiny, ako sa Boh stará o svoj ľud, všetko tam má svoje miesto a význam. Je to dlhšie ako inokedy, ale je to raz do roka. Keď to budem vnímať a správne prežívať ani nezistím, že to trvalo dlho. Všimnime si gr.kat. veriacich – oni majú oveľa dlhšie bohoslužby niekoľkokrát v roku a vydržia, nereptajú. Svätenie jedál majú na veľkonočnú nedeľu v noci o 2-3 hod alebo nad ráno o 5-6 hod a idú, nemajú v sobotu a nerobí im to problém; my niektoré veci chceme čím skôr a čím pohodlnejšie. Prežívajme náboženské obrady správne, podľa liturgických predpisov, tak aby to bola naozaj oslava Boha a my, aby sme načerpali čím viac duchovných dobrodení. Na svadbe, muzike, futbale sme niekoľko hodín a nie je nám dlho. Nerozčuľujme sa ani nad zmenami názvov , ktoré priniesol nový misál a nehovorme, že doteraz bolo dobre a teraz načo zmeny- sú to iba presnejšie preklady z latinského originálu – podstata ostáva tá istá.

Prajem vám, aby vás slávenie Svätého týždňa a Veľkonočného Trojdnia naplnilo všetkých hojnými a potrebnými milosťami.

22. SLUŽBA LEKTORA

Bratia a sestry, pri sv. omši i pri iných bohoslužbách ( pohreb, krst, sväteniny) počúvame čítanie z božieho slova. Evanjelium prednáša diakon alebo kňaz. Čítania a spoločné modlitby veriacich (prosby) čítajú laickí veriaci, ktorých voláme lektori. Táto služba je veľmi dôležitá a ten, kto ju ide vykonať má byť náležite pripravený. Cieľ lektorského čítania je veľmi jednoduchý: čítať Božie slovo nahlas a tak, aby poslucháči mohli slovo počuť zreteľne, porozumeli jeho význam a boli pohnutí v hĺbke svojho srdca zjaveniu Boha. V našom kresťanskom náboženstve, ktoré vychádza zo židovstva, božie slovo vždy prednášal muž. Otec v židovskej rodine pri veľkonočnej hostine vysvetľuje ako vyšli z egyptského zajatia. Chlapi, mužovia, otcovia nebojte sa a ponúknite sa k tejto službe. Dnes túto službu v Cirkvi môžu konať aj ženy. Právo čítať majú dospelí veriaci, teda pobirmovaní. Nech to nie sú malé deti, lebo babička sa teší, že malá vnučka už vie čítať. Deti môžu počas detských sv. omší. To nie je vystúpenie na Deň matiek alebo vianočnej besiedke, je to božie slovo.    Preto, ak je sv. omša na váš úmysel, zožeňte si niekoho na prednes božieho slova, ten nech príde v predstihu do sakristie, aby sa mohol na čítanie pripraviť. Bolo dobrým zvykom v našej farnosti urobiť kurz lektorov. Takýto ponúkame aj tohto roku a to vo Fričovciach  v sobotu po Veľkej noci 23.04. od 09.00 – 17.00 ( obed bude zabezpečený). Skúste naplánovať čas tak, aby ste mohli prísť – noví aj tí, ktorí už boli niekedy na lektorskom kurze. Vždy sa môžeme poučiť a skvalitňovať liturgiu. Berme to ako službu Bohu a farskému spoločenstvu. Môžete sa už predbežne hlásiť v sakrestii, kvôli miestnosti a obedom.

21. Návrat

Bratia a sestry, prežívali sme 2 roky ťažkej skúšky v podobe pandémie Covid-19, ale vďaka Bohu sa postupne uvoľňujú prísne pandemické opatrenia a my môžeme opätovnej sláviť bohoslužby v kostoloch s väčším počtom prítomných ľudí. Chcem vás poprosiť o návrat. Návrat do kostola, návrat na sv. omše, návrat k prijímaniu sviatostí, návrat k prežívaniu náboženského života aspoň v takej miere ako to bolo pred pandémiou. Vráťme sa k tomu, aby sme obnovili detské sv. omše a prichádzalo viac detí, vráťme sa k modlitbe večeradla v 1. sobotu v mesiaci i v nedele medzi sv. omšami, vráťme sa k spevu počas  sv. omše           ( preto sme namontovali TV obrazovky s textami), obnovme Zbor sv. Valentína, vráťme sa k ochote ponúknuť sa ako miništranti, lektori, či poslúžiť na brigáde. Vráťme sa do dvoch radov na sv. prijímanie, vráťme sa do spoločenstva bratov a sestier, vráťme sa k tomu, aby sme si navzájom pomáhali. Vráťme sa k svojmu Bohu. Venujte sa rodičia deťom pri príprave na prijatie sviatostí. Alebo ešte viac zintenzívnime svoj duchovný život – ľudia na Ukrajine napĺňajú kostoly, modlia sa a pristupujú k sviatostiam, lebo je tam vojna. Nečakajme na takéto nešťastie, aby sme prišli naspäť až vtedy. Teraz je ten čas. Boh nás čaká. Nedeľme sa kvôli názorom na pandémiu, na prijímanie Eucharistie, na pohľad na vojnu. Ježiš zomrel za nás, sme božie deti, prejavujme si vzájomnú lásku a prejavme sa voči sebe ako ozajstní bratia a sestry, ktorí majú spoločného Otca, ktorý je v nebi.

20. Sčítanie obyvateľstva

Bratia sestry, od 15.2.2021 sa začína sčítanie obyvateľstva, domov a bytov, ktoré sa koná raz za 10 rokov v celej Európe a jeho výsledky sa používajú na rôzne demografické, prognostické a ekonomické plány. Aby toto sčítanie malo svoj význam, je potrebné, aby sme uviedli pravdivé údaje. Najmä mladší môžu byť v pokušení robiť si z toho prču alebo recesiu, napr. uvediem čínsku národnosť (veď nech je sranda). Tým, že je to elektronické, nie je pri mne komisár, nikto nevie, čo som napísal. Učme sa byť zodpovední a neklamať. Je tam aj otázka náboženstva. Niekto nás chce presvedčiť, aby sme uviedli, že sme bez vyznania, lebo v takom prípade naše peniaze nepôjdu Cirkvi, ale zdravotníctvu a školstvu. Ľúbivý názor ale nepravdivý, lebo štát má iba toľko peňazí, koľko vyberie na daniach a tie potom rozdeľuje: na školstvo, zdravotníctvo, šport, kultúru i na cirkvi. Nikdy  nebudú všetci spokojní, lebo sú veci, ktoré nikdy nevyužijem a preto poviem, prečo sa to platí z mojich daní? Je zaujímavé, komu stojí za to míňať vlastne peniaze na bilboardy a proticirkevnú kampaň, aby nás presvedčil, že sa mám prihlásiť, že som bez vyznania, čiže neveriaci. Od Cirkvi som dostal krst, birmovanie, odpustenie hriechov, sviatosť manželstva a teraz to mám zaprieť? Ani argument, že ma pokrstili proti mojej vôli ako malé dieťa neobstojí, lebo ako malé dieťa som po otcovi zdedil slovenskú národnosť a nezriekam sa jej kvôli tomu, že ja som si ju nevybral. Preto nenechajme sa oklamať a hrdo sa prihlásme, že som kresťan – rímskokatolík.

17. FARNOSŤ, DEKANÁT, DIECÉZA

Farnosť je najmenšia bunka Cirkvi; väčšinou je územná, čiže rozkladá sa na území mesta alebo dediny. My sme farnosť s jednou obcou, ale  jedno mesto môže mať aj viac farností, napr. Prešov 4 , Košice 8 alebo jedna farnosť sa skladá z viacerých dedín Víťaz + Ovčie; dedina, v ktorej sa nachádza fara sa volá materská obec (mater) a ostatné dediny sú filiálne – dcérske obce. Farnosti tvoria dekanát (od slova deka – 10). My patríme do dekanátu Sabinov            (11 farností). V arcidiecéze máme 19 dekanátov a 215 farností. Naša košická diecéza (biskupstvo) vznikla 09.08.1804 a 31.03.1995 bola povýšená na arcidiecézu (arcibiskupstvo). Spolu so spišskou a rožňavskou diecézou tvoríme východnú cirkevnú provinciu ( metropóliu) SR. Na západe SR existuje západná cirkevná provincia (metropólia)so sídlom v Bratislave. Gréckokatolícka Cirkev na Slovensku má 1 cirkevnú metropóliu na celé územie Slovenska. Košický, bratislavský a prešovský arcibiskup používa aj titul arcibiskup – metropolita a na svojom území môže nosiť pálium – vlnený pás látky s čiernymi krížikmi.

16. FARNOSŤ

Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, ustanovené v partikulárnej Cirkvi (diecéze), o ktoré pastoračná starostlivosť je zverená farárovi ako vlastnému pastierovi pod autoritou diecézneho biskupa. Zákonne zriadená farnosť má na základe samotného práva právnu subjektivitu. Farnosť má byť územná; môžu sa ustanoviť aj osobné farnosti vzhľadom na obrad, reč, národnosť veriacich nejakého územia. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená a je povolaný v tejto farnosti vykonávať učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu za spolupráce iných kňazov (napr. kaplánov), diakonov a laických veriacich podľa normy práva. Za farnosť pred Bohom a biskupom zodpovedá len a iba farár – nie FER, kurátori, kantor, kostolník, miništrant... nehovorím to kvôli svojej osobe, tak to bolo s mojimi predchodcami i bude s nástupcami, vždy iba farár je zodpovedný za farnosť.  Farár zastupuje farnosť vo všetkých právnych záležitostiach podľa normy práva. Vo vlastnej farnosti máme právo žiadať vysluhovanie sviatostí (krst, birmovanie, sobáš) v cudzej iba s povolením vlastného farára. Média všetkých kňazov nesprávne volajú farári, ale sú kňazi kapláni, dekani, kanonici, monsiňori... vo farnosti môže byť iba jeden farár.

15.  SVÄTÁ OMŠA (ZHRNUTIE)

Pokrstený, starší ako 7 rokov je povinný zúčastniť sa v každú nedeľu a  prikázaný sviatok na sv. omši – platí to v samotný deň alebo v predvečer nedele a slávnosti od 15.00 hod. Sv. omša platí od prežehnania do požehnania – prídem neskôr ( odišiel mi vlak) mám neplatnú sv. omšu= ťažký hriech. V kostole máme dosť miesta – nikto nemusí stáť vonku. Zmeňme miestnosť pre matky s deťmi z herne na dôstojné miesto slávenia sv. omše - mnohí sa sťažujú na to, ako sa tam mamičky bavia viac ako deti; nenoste deťom do kostola hračky a jedlo - učte ich hodinku vydržať... Deti, ktoré už chodia do školy, nech sú v prvých laviciach...Počas sv. omše sa zapájajme do spevu – používajte modlitebnú knižku, ak viete, poslúžte  čítaním, prosbami, prinášaním obetných darov... PJežiš chce, aby sme Ho čím častejšie prijímali v Eucharistii, aj každý deň , aj 2X za deň - ak som na 2. sv. omši celej... do kostola choďme oblečení dôstojne - v tom, čo mám najkrajšie ... nie kvôli ľuďom, že sa chcem ukazovať, ale idem na stretnutie s Bohom... nemôžem tam prísť v botaskách a potrhaných rifliach, tiež nie v kraťasoch, šľapkách a výstredne oblečené... snažme sa dávať odslúžiť sv. omšu za zomrelých rodičov a príbuzných ale aj za seba a živých - či už tu alebo aj inde, aby sme pomohli aj kňazom, ktorí doma nemajú intencie... a nepredbehujme sa v dátumoch – PBoh nemá kalendár – u Neho je vždy teraz.

14.PRAKTICKÉ OKIENKO (ZHRNUTIE)

Na pohreboch som si teraz všimol, ako je dobré, že máme praktické okienko, lebo vy na rozdiel od cudzích viete, že v dome nádeje si pri príchode nekľakáme, lebo tam nie je sviatosť oltárna, neprežehnávame sa pred zomrelým, atď. Preto je dobré, ak sa môžeme poučiť. Praktické okienko máme na to, aby sme robili náboženské úkony správne. Ale niekto si myslí, že to nie je preňho a preto nezmení svoje zvyky aj keď počuje, že ich nerobí správne.    Zopakujme si, že som kresťan katolík rím.kat alebo západného obradu. Kresťanom katolíkom ma robí to, že som pokrstený a vyznávam katolícku vieru; vieru vyznávam okrem iného aj prežehnaním sa. Mnohí zmenili svoje haky-baky na dôstojné prežehnanie – tzn. robím na sebe viditeľne kríž, ktorý začínam dotykom prstami na čele... všimol som si na dovolenke v Chorvátsku, ako každý – malí i veľkí- sa krásne prežehnávali, ale málokto si vedel správne pokľaknúť... Malý kríž pred evanjeliom na čele, ústach a srdci robíme naraz – 3 slová Sláva Tebe, Pane – 3 krížiky... S pokľaknutím a kľačaním niektorí majú problém –robme ho alebo poriadne alebo nijako – kľačanie vyjadruje moju úctu a pokoru pred Bohom – na pozdvihovanie, Baránok Boží a pri otvorenom bohostánku i pri vyloženej sviatosti na obidve kolená – ak ma bolia kolená, tak si nekľakám... čupenie neexistuje.

13. SVÄTÁ OMŠA (úmysel)

Kňaz môže slúžiť každú svätú omšu na nejaký dobrý úmysel, tak za živých aj mŕtvych. Každý má právo na jednej sv. omši na jeden úmysel – spojiť úmysly kňaz môže, iba so súhlasom napr. obidvoch darcov. Samozrejme, že ak súžia 2 alebo viacerí kňazi, tak každý slúži svoj úmysel - vtedy je toľko úmyslov, koľko je kňazov pri oltári.  Jeden úmysel jedného kňaza môže byť aj za viacerých zomrelých – teda nepočíta sa počet mien ako počet úmyslov.                      Prosím, aby ste trochu boli aj solidárni aj spravodliví a nepredbehovali sa, že obyčajná omša musí byť na dátum. Na dátum dávajte iba výročia a jubileá; ostatné , kedy vyjde – a niekedy je to aj skôr ako podľa vášho termínu. Niektorí, čo sú slušní musia čakať, lebo niektorí sa predbehujú ( nebohý by mal 74 nar., tak musí byť omša na dátum - nemusí). Pre vás dňom, keď dáte na sv. omšu je to ako by už bola odslúžená + Pán Boh nemá kalendár – u Neho je vždy teraz. !!! U nás peniaze za sv. omšu ( štipendium), dávate až po odslúžení. Môžete dať odslúžiť omšu aj inde a vtedy mi dáte do obálky úmysel za koho aj peniaze a ja to odovzdám kňazovi alebo sám odslúžim na dovolenke či púti. Existujú kňazi, ktorí nemajú intencie na sv. omšu - napr. dôchodcovia, profesori, predstavení v seminári, kňazi na juhu našej diecézy alebo v iných diecézach, na misiách... Nechcite po pohrebe, že mi dáte peniaze na každý mesiac v roku a ja nech to pamätám – vy si to pamätajte a príďte dať na sv. omšu. A ak by bolo za všetkých zomrelých v tomto roku každý mesiac sv. omša, tak ostatní by už nemali šancu... Gregoriánske sv. omše: tom môžu slúžiť iba kňazi, ktorí nemajú povinnosť slúžiť iné sv. omše – čiže rehoľníci alebo dôchodcovia – musíte si sami nájsť, kto vám ich odslúži... Ak je sv. omša na váš úmysel u nás – snažte sa postarať o čítania, prosby, obetné dary... je nás dosť – zapojte čím viacerých ...

12. SVÄTÁ OMŠA (oblečenie)

Každý kostol je priestor , ako žiadny iný – nevyrovná sa mu ani zámok ani múzeum ani prezidentský či kráľovský palác, lebo v kostole je prítomný živý Pán Ježiš. Svätá omša a každá bohoslužba je udalosť ako žiadna iná, lebo je to stretnutie so živým Pánom Ježišom Kristom. Preto aj náš vonkajší výraz tomu má zodpovedať. Ak by nás pozvali na stretnutie s prezidentom alebo kráľovnou, nešli by sme v rifliach ani v botaskách a na svätú omšu si to dovolíme. Ako je možné, že otec ide v obleku, biela košeľa, lakovky a malý syn rifle a botasky? Alebo mama vyparádená a dcéra s deravými kolenami? Kto rozkazuje v rodine – rodičia alebo deti? Nie všetko čo je moderné, je aj slušné a hodí sa do kostola! Starší si pamätáte, že bolo kostolné oblečenie, ktoré sa inde nenosilo iba do kostola; ak mal niekto niečo poštopkané, bolo to vypraté a čisté, ale to už bol veľmi chudobný človek. Pán Ježiš  - všemohúci Boh, prítomný v kostole - si zaslúži, aby sme na stretnutie s Ním prišli aj slušne oblečení... už na maturitu, do divadla, či na pohreb, svadbu sa vieme obliecť. Aj na našom oblečení musí byť vidno, že si uvedomujem, kam som prišiel a s kým sa tu stretnem. Na sv. omšu by som si mal z úcty k P.Ježišovi obliecť to najkrajšie, čo mám. 

O chvíľu bude leto, nemôžeme ísť do kostola ako na pláž: muži kraťasy, šľapky; ženy odhalené chrbty, výstrihy a priesvitné šaty. Obliekajme sa dôstojne a úctivo - nie , aby som sa ukazoval kvôli ľuďom, ale z dôvodu posvätnosti miesta a hodnoty bohoslužby, čiže stretnutia sa s Bohom a Jeho prítomnosti v kostole. 

11. SVÄTÁ OMŠA (prispôsobiť sa)

Všimli ste si, že nie v každom kostole je počas liturgií všetko rovnako.                 Po 2. VK je veľa možností „ ad libitum, čiže podľa ľubovôle. Za liturgiu zodpovedá kňaz, ktorý ju slúži a má ju sláviť podľa liturgických predpisov – rubrík. My sa máme prispôsobiť miestu a okolnostiam, kde sme na sv. omši alebo inej pobožnosti. Napr. u nás ideme na sv. prijímanie v dvoch radoch, inde to tak nemusí byť, preto inde ideme tak , ako je tam zvykom. V zahraničí si dávajú znak pokoja napr. v Taliansku bozkom a chodia po polovici kostola , u nás bol kedysi pastiersky list o znaku pokoja, že dám susedovi napravo a naľavo a dosť. Nie je to prejav, že sa na niekoho hnevám, ale u nás je taký zvyk. V zahraničí idú na sv. prijímanie a dostanú na ruku, u nás sa nesmie. Čiže aj cudzinec na Slovensku dostane prijímanie do úst, ale Slovák v zahraničí môže na ruku, ak sa tam takto podáva. Liturgia je najkrajšie slávená, ak ju všetci vykonávame jednotne a najmä podľa liturgických predpisov, preto sa ich snažme dodržiavať a nesnažme sa priniesť niečo, čo sme niekde videli v zahraničí alebo v nejakom spoločenstve, ktoré môže mať nejaké povolenie. Prispôsobme aj rytmus v modlitbe – nepredbehujme sa ani nezaostávajme.    Aj úkony robme jednotne a naraz – nekľačme, keď ostatní stoja, aby bolo vidieť, že ja som svätejší.

10. SVÄTÁ OMŠA (sv. prijímanie)

Svätá omša je Baránkova hostina, pri ktorej nás Pán Ježiš pozýva: „ vezmite a jedzte...“, teda chce, aby sme boli účastní aj prijatia Jeho Tela a Krvi v Eucharistii. Máme sa nielen pozerať na Ježiša v Eucharistii, ale ho aj čím častejšie prijímať, najlepšie pri každej svätej omši. Keď nás pozvú na svadbu alebo inú oslavu a nebudeme jesť, tak nás budú považovať za čudákov alebo sa urazia. Neurážajme Pána Ježiša, tým, že prídeme na hostinu a neprijímame; všedné hriechy na začiatku sv. omše oľutujeme, z ťažkých sa predtým vyspovedáme. Ježiš v Eucharistii nie je za odmenu: že som bol dobrý – môžem Ho prijať, ale je pre nás posilou v boji proti hriechu. 

Každý deň môžeme prijať dvakrát, ale druhýkrát môžem prijať iba, ak som na 2. celej sv. omši. V nedeľu aj 1.x musím byť na omši , ale cez týždeň: v sobotu ráno je krst so sv. prijímaním,  idem na prijímanie a druhýkrát večer na omši znovu aj na prijímanie – môžem. Opačne : sobota ráno sv. omša, idem na prijímanie, na obed krst bez omše s prijímaním – nemôžem druhýkrát na prijímanie, lebo nie je omša. Aj na pútiach: Levoča – ste na viacerých sv. omšiach, ale za deň iba dvakrát na sv. prijímanie, ak som na 2. celej omši. 

7. SVÄTÁ OMŠA ( miesto)

Svätá omša je platná od prežehnania do požehnania v samotný deň alebo v predvečer sviatku alebo nedele, v ktoromkoľvek katolíckom obrade.        Tzn. nevybavím si povinnosť účasti na sv. omši, keď som v sobotu na sobášnom obrade bez sv. omše a poviem : bol som v kostole. Nestačí byť v kostole, alebo na ruženci alebo na nejakej pobožnosti, ale mám byť na sv. omši.                Mnohí ste pri rekonštrukcii kostola prispeli nemalou finančnou čiastkou, ale to neznamená, že mám predplatené miesto , na ktoré si nikto nesmie sadnúť. Je prirodzené, že sadáme skoro stále na to isté svoje miesto, ale  ak ma niekto podsadne ( najmä cudzí, ktorí nevie, že to miesto je vaše), nesmiem ho vyhodiť. Samozrejme, že ak sú voľné miesta, tak to využite, príďte bližšie dopredu a sadnite si. Na druhej strane buďme aj slušní a pusťme sadnúť starších, chorých či tehotné. Náš kostol je taký veľký, že nikto by počas sv. omše nemal byť vonku – všetci sa pomestíme. Napriek tomu niektorí a tí istí stoja vonku a to aj v čase nepriaznivého počasia, lebo tam sa dá debatovať a dnu nie, tam sa dá aj pofajčiť a dnu nie. A stoja nielen pred kostolom ale aj pri Boržíka, pri hasičoch a pri cintorínskej bráne. Rodičia, viete, kde sú vaše deti počas sv. omše? A aj väčšie deti. Vás niekedy rodičia skúšali , čo bolo na kázni – niektorí dnešní mladí by nevedeli ani to , aké rúcho mal kňaz. Rodičia, máte zodpovednosť.

Byť vonku bez vážneho dôvodu, kde nič nevidím ani nepočujem , znamená nemať platnú svätú omšu.

2. PREŽEHNÁVANIE SA

Jedným zo znakov, že vyznávam katolícku vieru, je prežehnávanie sa. Robíme to tak, že sa značíme znakom svätého kríža a pritom hovoríme slová: v mene Otca i Syna i Ducha svätého, čím dávame najavo, že: 1. veríme v Boha v troch osobách; 2. patríme Ježišovi Kristovi ukrižovanému. Voláme to veľký kríž.

Prežehnať sa máme na začiatku a konci modlitby, pri vstupe a odchode z kostola, keď prechádzame okolo kostola a kríža, pred prácou a po práci, keď nás kňaz žehná , keď nám kňaz udeľuje rozhrešenie v spovedi... 

Nežehnáme sa, keď kňaz žehná veľkonočné jedlá, sviece, vodu, rakvu v hrobe, ani keď nás incenzuje kadidlom... ani pred ani po sv. prijímaní. 

Pri prežehnávaní si uvedomujem čo robím a ako to robím. Kríž, ktorý na sebe robím má byť vidno. Robíme to tak, že s vystretou otvorenou dlaňou sa dotknem čela, potom hrude (srdca), ľavého a pravého pleca a hovoríme: V mene Otca ( ruka na čele) i Syna (ruka na srdce) i Ducha ( ruka na ľavom pleci) svätého (ruka na pravom pleci). Amen (ruky zložím). Pred zrkadlom!

Prežehnávajme sa dôstojne, nie rýchlo a všelijako akoby sme odháňali muchy. Dajme vážnosť krížu, keď sa prežehnávame a skúsme pri tom myslieť na Boha ako Jeho deti. Všimnime si východných kresťanov –grkat. alebo pravoslávnych. Myslíme na to, že Pán Ježiš za nás zomrel na kríži, lebo nás miloval; prejavme mu svoju vďačnosť dôstojným znamením kríža, ktorým sa značíme pri prežehnávaní sa.

1. Kto som?

Pri zápise k sobášu a krstu dieťaťa, mnohí nevedia, akého sú náboženstva. Som kresťan – aký? V SR je 17 registrovaných Cirkvi + židovská obec.

V Širokom je iba rím.kat. kostol a rím.kat. farnosť, ale veriaci katolíci môžu byť aj východného ( byzantského, gr.kat) alebo západného (latinského, rím.kat.) obradu.

Kresťan – katolík môže byť východného alebo západného obradu; nie podľa toho, či bývam na východe alebo západe Slovenska, nie podľa kostola, v ktorom som bol pokrstený, ale podľa rodičov, ak som bol krstený ako dieťa. 

Členom západného (latinského, rímskokatolíckeho) obradu sa stáva prijatím krstu dieťa rodičov, ktorí do neho patria, alebo, ak otec do neho nepatrí, po vzájomnom súhlase; ak tento súhlas chýba, dieťa patrí do toho obradu,  ktorého je otec. Teda nie podľa kostola, v ktorom som bol pokrstený. 

                                                                                                         (kán 111, §1)

PRÍKLAD: obaja rodičia rím.kat. = dieťa rím.kat. (hocikde krstené)

                 Obaja rodičia gr.kat. = dieťa gr. kat. (hocikde krstené)

                  Otec rím.kat. + mama gr.kat. bez dohody = dieťa rím.kat.

                  Mama rím.kat. + otec gr.kat bez dohody = dieťa gr.kat.

                  Mama rím. kat. + otec gr.kat dohoda = dieťa rím.ka                             

 Jeden z rodičov rím.kat. +  druhý ev.a.v, pravosl, nepokrstený = dieťa rím.kat., ak je krst v rím.kat. Cirkvi.

Sviatosti môžeme prijímať v obidvoch obradoch – aj u gr.kat. aj u rím.kat, ale ani dlhotrvajúci zvyk prijímať sviatosti podľa obradov niektorej Cirkvi, neprináša so sebou zaradenie do tejto Cirkvi. (kán. 112 ,§2) Vážne je to pri uzatváraní manželsva.

Kresťanom – katolíkom ma robí to, že som pokrstený a že vyznávam katolícku vieru.