Rod Hedryovcov v Širokom 

Tohoročné, dvesté, výročie úmrtia Anny Hedry, dcéry Melchiora a Rozálie Hedryovcov, je vhodnou príležitosťou pripomenúť si pôsobenie patronátneho  rodu Hedry v našej farnosti a obci.

Niektoré udalosti, ktoré uvádzam o príslušníkoch tohto rodu, sú známe, niektoré sú nové, avšak v žiadnom prípade nie sú konečné a úplné.

Na úplné pochopenie a utvorenie si komplexného obrazu o živote a dobe našich predkov je potrebné uviesť a poznať nepomerne viac informácií získavaných hlavne z archívno-bádateľskej a prekladateľskej činnosti z latinského a maďarského jazyka.

Na úvod je potrebné si uvedomiť, že na uplynulé, pre nás dávne a časom zaviate udalosti, nemôžeme pozerať a posudzovať očami dnešného človeka.

Poznať vtedajšie reálie, hlavne usporiadanie spoločnosti je základom k poznaniu súvislostí a hodnotenia vtedajšej doby.

Spojitosť a prepojenosť cirkevnej a svetskej moci, poddanstvo, svetské patronátne právo v miestnej farnosti... boli vtedy normálnou záležitosťou a riadila sa nimi celá vtedajšia spoločnosť.

Hmotné potreby farnosti a celého obecného spoločenstva, najmä školstva, boli zvyčajne zabezpečované patronátnym rodom.  V našej farnosti a obci tieto potreby zabezpečoval rod Hedry a to od polovice 16. storočia až do skončenia 1.svetovej vojny.

Rod Hedryovcov si svoj pôvod odvodzovali od starobylého rodu Aba, v rannom stredoveku jedným z najmocnejších uhorských rodov, ktorý bol známy tým, že vzdoroval aj kráľovi.

Po známej bitke pri Rozhanovciach, v roku 1312, boli porazení Abovci nútení vymeniť hrad Slanec s priľahlými pozemkami za vlastníctvo dedín Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce, Víťaz a Široké v Šarišskej župe, ktoré vlastnil Filip Drughet.

Šarišská župa, jej názov, pri priamom preklade z maďarčiny zo slova šároš, by sme mohli nazvať aj ako Blatná župa. Naša župa zrejme nesie názov po jej charakteristickej vlastnosti a išlo o nútenú výmenu kvalitnejších pozemkov v okolí Slanca za menej kvalitné v našom kraji.

Po delení majetkov medzi bratmi z rodu Aba došlo aj zároveň k pridaniu prímenia k svojmu menu a tým aj neskoršiemu odvodzovaniu svojich priezvisk spojených s menami jednotlivých dedín a to: Hedry, Berthóty, Frics, Sirokay....

V polovici 15. storočia dostáva rodina Hedry potvrdenie na majetky v Širokom a v roku 1510 získava na tieto pozemky darovacie listiny. Od roku 1565 je dominantným vlastníkom pôdy v Širokom v ktorom žilo len poddanské obyvateľstvo. Zároveň si vyhradzuje a získava svetský patronát nad miestnym kostolom.

Pre ozrejmenie, vlastníctvo pôdy rodiny Hedry bola celá pravá strany potoka Svinka od Veľkej Studni až po Fričovce a hraničila s pozemkami patriace panstvu v obci Chminianske Jakubovany.

Rod Hedry, ktorý bol svetským patrónom kostola sa staral o jeho financovanie, údržbu a chod, mohol navrhnúť a vybrať kandidáta na úrad farára vo farnosti.

Medzi jeho povinnosťami bolo napr. aj zabezpečiť olej do „večného svetla“ - lampy - pred Bohostánok.

Zabezpečenie chodu školy, hmotné zabezpečenie učiteľa, ktorý bol zároveň aj kantorom a jeho rodiny, odmena pre kostolníka,.... bolo v správe svetského patróna a okrem časti peňažitých dávok bolo vyplácanie aj vo forme poľnohospodárskych produktov a prenájmu poľnohospodárskej pôdy.

Popri rodine Hedry pôsobili vo farnosti aj iné zemianske rody, najmä rod Berthótyovcov, rod Mádayovcov, Fizeho, Imreyho, Lehotszkých, Horváthovcov.... a s viacerými z nich boli vo vzájomnom príbuzenskom vzťahu.

O ich pôsobení na území našej obce svedčia už len niektoré pomenovania jednotlivých lokalít nášho chotára a ich náhrobné pomníky na miestnom cintoríne.

V súvislosti s cintorínom pripomínam, že podľa nariadenia cisárovnej Márie Terézie z roku 1775, bolo zakázané pochovávať mŕtvych v okolí kostola. Rodina Hedry poskytla na zriadenie nového cintorína pozemok z časti svojho poľa, ktorý bol na vtedajšiu dobu pomerne rozľahlý a je kapacitne vyhovujúci aj po 250-tich rokoch.

Významným predstaviteľom rodiny Hedry, ktorý v 19.storočí veľkou mierou zasiahol do chodu našej obce a farnosti, bol Melchior Hedry.

25. mája 1803 sa oženil s Rozáliou Pechyovou a po siedmych rokoch, v roku 1810 sa im narodila jediná dcéra Anna.

Doposiaľ nie je známa príčina, ale Anna Hedryová, v roku 1823, 16.júla, vo veku nedožitých 13-tich rokov zomiera. Táto skutočnosť, úmrtie jedinej dcéry, primäla jej rodičov k postaveniu kaplnky na miestnom cintoríne.

Kaplnku dali zasvätiť sviatku Povýšenia sv. Kríža a samotná stavba je dominantou nášho cintorína.  Jej výstavba trvala presne jeden rok a v krypte kaplnky sa nachádzajú telesné pozostatky Anny Hedryovej a jej rodičov.

Na budúci rok, ak Pán Boh dá, oslávime 200-sté výročie od postavenia tejto kaplnky a v ktorej zároveň bola prvýkrát odslúžená svätá omša.

Od tohto roku, t.j. od roku 1824 slávime v našej farnosti sviatok Povýšenia sv. Kríža ako druhý miestny sviatok.

Melchior Hedry zomrel v roku 1848 ako 69 ročný a zanechal pre potreby farnosti značnú časť finančných prostriedkov. Išlo o sumu 1600 zlatých, ktoré mali adresné použitie.

K dnešnému dňu nie je známe, prečo a za akých okolností došlo k tomu, že vdova Rozália Hedryová bola v súdnom spore so správcom fondu pre nesprávne použitie týchto prostriedkov. Táto udalosť je momentálne v skúmaní a po jej objasnení bude výsledok bádania publikovaný.

V druhej polovici 18.storočia, keď došlo k zriadeniu slúžnovského úradu v našej obci, boli na pozemkoch rodiny Hedry, vybudované potrebné stavby pre jeho riadny chod a činnosť. Prvým slúžnym bol Peter Hedry.

Bola zriadená kancelária slúžnovského úradu, byt pre slúžneho, kancelária s areštom pre hajdúcha, veľká stavba pre úschovu povozov a kočiarov, stajne pre kone, stodoly na krmivo, ovčiareň, dom pre správcu a iné, pomocné, hospodárske budovy.

Tieto stavby boli sústredené hlavne v časti obce, ktorú dnes nazývame „Za kostolom“.

V tejto súvislosti nastala v obci značná stavebná činnosť pri ktorej Hedryovci pozvali do obce viacero odborníkov, medzi nimi  bol aj murársky majster Alojz Neupauer, ktorý prišiel z Hrabušíc, tu sa oženil a v Širokom zostal natrvalo.

Predpokladám že všetci poznáme umiestnenie tzv. červeného kríža v našej obci. Tento drevený kríž, ktorý dali postaviť Hedryovci, bol od nepamäti vždy natrený na červeno. Je postavený na okraji ich poľa, na prirodzene vyvýšenom mieste, v bode, kde sa zvažuje cesta  k obci Víťaz.

Červená farba kríža pravdepodobne pochádza zo základného - podkladového poľa erbu rodu Hedry, ktorý je červený. Erb rodu nie je dostatočne preskúmaný, sú v nej vyobrazené dva orly, alebo orlice, umiestnené nad sebou, ktoré vychádzajú z kráľovských korún. Z obidvoch korún vyčnievajú 3 malé krížiky.

Je predpoklad, že jedna koruna je znakom svetskej a druhá cirkevnej moci. Znak orla, ako atribút sv. apoštola Jána evanjelistu, môže byť odkazom na katolícke vierovyznanie hedryovského rodu.

Podľa potreby, bol tento kríž obnovovaný. Posledné zaznamenané obnovy boli v roku 1936 ešte za účasti členov Hedryho rodiny. Neskôr v r. 1992 a posledná obnova bola v roku 2020, keď ho dal opraviť pán Jaroslav Juhás s rodinou a je v jeho starostlivosti.

Z rodu Hedry v 19. storočí boli vysvätení dvaja katolícki kňazi: Félix Hedry v roku 1861 a jeho synovec Ľudovít Hedry v roku 1893.

Okrem nich bol koncom 18. storočia vysvätený jeden kňaz a to František Solčáni, syn tunajšieho učiteľa a je to, od čias biskupa Ladislava Širokaya, pravdepodobne prvý vysvätený kňaz pochádzajúci zo Širokého.

V 19.storočí boli vysvätení ešte ďalší piati kňazi pochádzajúci z tunajších sedliackých rodín a ktorých podpora pri štúdiu teológie bola zabezpečená Hedryho rodinou.

Je zaujímavé, že kňaz Félix Hedry, ako náš rodák, dostal súhlas cirkevnej vrchnosti a bol 34 rokov farárom v rodnej obci a to v rokoch 1865 až 1899.

Je pochovaný na miestnom cintoríne. Počas jeho pôsobenia bola vo farnosti vybudovaná nová fara, ktorá bola domovom tu slúžiacim kňazom až do roku 1968.

V súvislosti s pôsobením farára Félixa Hedryho v našej farnosti je aj jedna zaujímavosť a to, že došlo k zvýšenému počtu pokrstených chlapcov s menom Félix.

Ľudovít Hedry pôsobil ako kňaz na rôznych miestach košickej diecézy, jeho posledné kňazské pôsobisko bolo v Košiciach, kde zastával post prodekana. Je taktiež pochovaný na miestnom cintoríne.

Medzi posledných príslušníkov rodu Hedry v Širokom patrili János Hedry  a jeho deti - syn dr. Aladár Hedry a dcéra Emma Hedry.

János Hedry sa oženil s Viktóriou Phuzdorfer, pochádzajúcou z obce Hniezdne. V roku 1867 sa im v Širokom narodil syn Aladár. Neskôr sa odsťahovali zo Širokého do Spišskej Belej, kde ich rodina taktiež vlastnila nehnuteľnosti.

V roku 1893 sa vrátli do Širokého s vtedy už aj s 18 ročnou dcérou Emmou.

János Hedry zomrel v roku 1918, dr. Aladár Hedry sa neskôr vysťahoval zo Širokého a p. Emma Hedry zostala v Širokom až do svojej smrti v roku 1950.

Viacero príslušníkov rodu Hedry sa presťahovalo na začiatku 20.storočia do terajšieho Maďarska, zvyčajne len cez leto prichádzali na oddych do Širokého. Ich „reprezentačné“ sídlo bolo na Madajovci, na pozemkoch terajšej Základnej školy.

Emma Hedry, podľa spomienok širočanov,  bola vľúdnej, ale rozhodnej povahy.

Po smrti otca viedla sama hospodárstvo. V prípade ak si v hospodárení nebola istá a váhala s rozhodnutím, dávala si poradiť od skúsených gazdov. Zvlášť v osobe p. Štefana Šofranka mala vynikajúceho pomocníka a poradcu vo vedení hospodárstva.

Je všeobecne známe, že stálym, ale aj nájomným robotníkom, okrem pláce, poskytovala nadštandardnú stravu.

Medzi stálych robotníkov o.i. patrili aj Peter Vľasko a neskôr aj jeho syn Jozef, ktorí vykonávali funkciu „pánskeho“ kočiša.

Emma Hedry podporovala kultúrny život vo farnosti, bola podporovateľkou divadelnej činnosti mládeže a „krstnou matkou“ a donátorom hasičského zboru v Širokom.

Nemala povýšeneckú povahu a s miestnym obyvateľstvom vychádzala korektne. Možnože aj táto povahová črta bola príčinou, že po rozpade Rakúsko – Uhorskej monarchie ostala naďalej žiť a pracovať v našej obci.

Je zaznamenaný aj prípad, že poskytovala svoj koč a osobný doprovod chorej na tuberkulózu k lekárovi do Spišského Podhradia.

Nikdy sa nevydala.

Po skončení 2.sv.vojny, ale hlavne po roku 1948, keď došlo k spoločenským zmenám, bol jej majetok rozparcelovaný a v r. 1950, 15. júna, zomiera ako 75 ročná.

Je pochovaná v Širokom, avšak jej hrob a hrob jej predka, kňaza Félixa Hedryho nebol zachovaný, čo nie je naša, ako obce a farnosti, najlepšia vizitka.

Nech sa na rod Hedryovcov pozeráme z akéhokoľvek uhla, je našou mravnou povinnosťou tento stav napraviť.

Rod Hedry bol známy aj tým, že bol početný. Od roku 1770 do roku 1900 len v našej farnosti sa narodilo a bolo pokrstených 49 detí z tohto rodu.

Nie je ľahké charakterizovať rod Hedry a jeho príslušníkov ako celok. Hlásili sa k maďarom, rozprávali po maďarsky, s miestnym obyvateľstvom hovorili slovensky. Počas jej patronátnej činnosti v našej farnosti a obci sa vystriedalo v jeho vedení skoro 15 generácií príslušníkov tohto rodu.

Uvedené obdobie nebolo ľahké, popri obdobiach rôznych nepokojov, povstaní... boli aj obdobia prírodných nešťastí, moru, neúrody, sucha....

Po skončení 1. svetovej vojny došlo k spoločenským zmenám a tým aj ukončeniu vtedajšieho spoločenského usporiadania spoločnosti.

Popri všetkých týchto udalostiach, ale aj napriek všetkým týmto udalostiam má rod Hedry zásluhu a svoj podiel nielen na spoločensko-hospodárskom rozvoji našej obce, ale aj  podiel na zachovaní a udržaní katolíckej viery vo farnosti.

V predpísanej modlitbe cirkvi - Za svetskú vrchnosť - sa modlíme, aby (každá) vrchnosť bola obdarená spravodlivosťou, tichosťou, udatnosťou a múdrosťou.  Naši predkovia vo svojich modlitbách boli isto vypočutí, keď pozostalí na hrob Jánosa Hedryho, ktorý zomrel ako 80 ročný, dali latinský nápis, ktorého preklad nám možnože pomôže pochopiť jeho, ale aj charakter jeho dcéry Emmy, poslednej príslušníčky rodu v našej obci. Jeho preklad je takýto: „Úplne čistý v živote i v konaní“, alebo môžeme ho preložiť aj ako „Úplne čistý v živote i v skutkoch“.

Uvedená prezentácia rodu Hedry vznikla za vďačnej pomoci p. Agáty Ludvigovej rod. Timkovej, p. Františka Neupauera, ktorí sú výbornými znalcami života „staroširočanov“ a za pomoci pani Martiny Moss r. Klimčíkovej, žijúcej v USA a ktorej rodostrom preukázateľne siaha až do 18. storočia k rodine Hedry, Bertóthy a Horváth. Ako východziu literatúru som použil prácu vdp. Petra Gazdu, ktorý ešte ako študent pracoval na zdokumentovaní rodu Hedry v našej farnosti a je základným materiálom pre ďalšiu bádateľskú činnosť.

                                                                               V. Širocký, 27.máj 2023